Uprostred dňa mi v mysli vykryštalizovali slová – susedov sused jeho deti zbrojí – a v momente som musel schytiť pero, otvoriť zošit určený práve pre tieto nutkavé chvíle imitovania pisateľa a začať čarbať. Duševná očista neprináša práve uhladené produkty. Všetko, čo sa mi vynáralo z pokrúteného vedomia, o susedkách okukujúcich, čo sa kde mihne, o klebetách a konšpiračných teóriách, ktoré sa vyžívajú v sporoch niekoho iného, o tom, ako tyran nivočí svoju submisívnu partnerku, prípadne o tom, ako sa ani nenazdáme a pod nosom nám vyrastie konflikt, ktorý nás napokon zomelie, to jednoducho dostalo podobu neforemných veršov a rýmov. Mám vo zvyku okamžite začať prepisovať, aby sa rytmus i vypovedané spolu zladili. Aj strofy sa v tomto bode presúvajú, nakoľko myšlienky mám natoľko prelietavé, že ich bezhlavo zaznamenávam, ako sa zjavujú, najmä, keď jeden význam okamžite núka iný, vhodný do finále a pod. Napokon je to taký galimatiáš, až sa do toho viac písať nedá:
Neostáva iné, ako prepísať to, čo sa dá rozlúštiť a začať ladiť. Vo väčšine prípadov mám významovo jasno. Sem-tam mením slová („mamon mámi“ na „vírus mámi“, aby mohlo každé slovo evokovať niečo nové a kombináciou ich významov sa dali vytvárať ďalšie interpretácie), predovšetkým však češem verše, ktoré sa rýmujú, aby sedeli v rytme. Nemal som v úmysle zladiť rytmus jednotlivých strof, nuž je každá iná, ale rýmujúce sa dvojice som sa snažil ustrážiť. Našťastie nebolo potrebné priveľmi zasahovať do zvolených slov:
Pravda, v záverečnom verši zmizol rým, z prvotnej (mizernej) verzie „Západ sa na Východ zacerí – Ktosi sa dobýja do dverí“ sa síce stalo niečo, čo sa mi viac páčilo: „Západ aj s Východom mieria k nám – Na dvere zaklopal partizán“. Absentujúci rým (i keď to pri čítaní zasa až tak neprekáža) som sa pokúsil najprv nahradiť asonanciou (docieliť zhodu „ie-ia-á“ voči „a-i-á“ ), tak, že som umiestnil „Východ“ do zátvorky, aby som mohlo použiť jednotné číslo „mieri“, a teda dostal „ie-i-á“ vs. „a-i-á“, vôbec sa mi však táto barlička nepáčila, nuž som využil znalosť konšpiračných teórií a umiestnil „Západ“ na východ. Vo finále vznikla asonancia „i-á“, takže som si pripadal ako osol, čo je vlastne celkom výstižný pocit v súvislosti s okolitou realitou. Kým sa dostanete k výsledku, dovoľte mi upozorniť na to, že bolo ešte potrebné upraviť cudzie slovo voyer, ktoré som si na papieri nemilosrdne poslovenčil.
Ukrajina dospieva
Susedov sused jeho deti zbrojí
v revolte, správnou zdá sa, snáď.
Či nie je márne smelo padnúť v boji?
Javisko velí: „Priamo hľaď!“
Panelák hostí svetových hostí,
hostina pre supov dospela
k momentu, keď nik sa neoprostí
od túžby zahryznúť do diela.
Domové nezhody v momente zmĺkli,
manžel už sokyňu netýra.
Voyer v každom z nás, spravidla mĺkvy,
huláka: „Ukážte martýra!“
Čo na to netaktne vravia dámy?
Do okien vopchané stareny?
Jazyky klebetný vírus mámi
a rozum? Ten je tak vzdialený...
Vinníci svetové strany si volia,
Západ už z Východu mieri k nám.
Nikto si nevšimol, že uschli polia,
na dvere zaklopal partizán.
P.S. Ten názov je tiež krásne dvojzmyselný, podľa toho, či chcete vidieť koniec spevu alebo detstva.
