Uveriť
I.
Dobro mení šaty podľa žravej módy,
etikety svorne hlásia - made in etika.
V tieni zatiaľ Antikrist sa rodí
rozhrešením, čo sa tohto hriechu netýka.
Hriechom vystrašili hriešni ľudia hriešnych,
akoby sa ľudskosť dala vykoreniť.
Vari realita dáva priestor pre sny?
Vo výkaloch duch sa ako háďa lieni.
Pokým svätec beznádejne ruky spína,
neveriaci radšej nevery si cení.
Vo výsledku vznikne aj tak čertovina,
Peklo oboch svorne zhltne bezo zmeny.
Hrôza prostá konca účinkom sa míňa,
každý milý skutok niekomu sa prieči,
v kázňach pričasto sa skloňuje len vina.
Snaž sa vytrhnúť jej jazyk počas reči!
Zatratení spoznávajú nové muky.
V Pekle vymysleli Boha kvôli tomu,
aby duše netrpeli bez záruky,
bez možnosti dospieť k očistnému zlomu.
Nádej hrdo svieti z rozďavenej tlamy,
v očiach zaslepencov zatiaľ žiari Nebo!
Vlastne, je to divý oheň pod kotlami,
v ktorom zhorí každý, aj keď zlým by nebol.
Večnosťou si vinu nikto neodčiní,
Diabol, ten si uzurpuje svetský život.
Mrví do pomyjí kajúcej sa svini
iluzórne mravy, krivdu činí krivou.
Na rovinu, rovný chrbát ohne víchor,
lásku bude časom trpký úsmev mátať.
V modlitbách sa zračia kliatby, potom ticho.
Amen. Posledný súd režíruje Satan.
Rozdá karty, akoby to bola iba
hra, čo láka, odmena je smelým sľúbená.
Uver, že neveriť v tromfy bude chyba,
skladáš, v rukáve sa neukrýva Šťastena.
II.
Sedem symbolov sa do troch šestiek vkliesni,
pentagram sa vrýva do štvorhranných podláh,
trojuholník s okom v strede nie je presný,
pre dve oči jedna obeť zdá sa podlá.
Smrteľné sú hriechy, smrtiaci je život,
napriek tomu svetu stále vládnu zbrane.
Konzumentom médií v mysliach súťaživo
plnia modré z neba démonické panie.
Boží bojovníci chvália svojský pocit,
pýchu, lačnosť zabiť toho, kto im ušiel.
V mene bohov, vládcov, schorľavenej moci,
vykynožiť tých, čo bránia cenu duše.
Vražda s gloriolou, verný v správnej chvíli
vyšší princíp na mršinách dokazuje.
Neomylná pravda vo všetkom sa mýli,
zakáľaná rohatými počas ruje.
Ľahostajnosť nie je cnosťou, hoci chráni,
darmo rovy pozdĺž cesty nesú kríže.
Mŕtvoly sa neskrývajú pred svitaním,
hnijú v zemi, pokým kosti neoblíže
červík pochybností, čo ak činy vedú
na slobodu, pokiaľ boli v jadre dobré.
Tamten kradol, onen zasa zabil ženu,
ja som predsa iba chudák, ktorý žobre
o chiméru, v ktorej za mňa umrel synak
toho boha, čo je div nie všemohúci.
Nanešťastie, skutočnosť je iná,
prečo nás náš popol v urnách nepoučí?
III.
Kráčam ulicami, v dumách, nevidomý.
Myslím na svoj život, nudnú prácu, rodinu.
Obesenci, ktorí zaťažili stromy
kŕmia vrany, pritom črevami ich ovinú.
Ako sa tam zmietajú a zožierajú,
jednoducho ignorujem, však som taký.
Načo dráždiť Hada cestou tŕním k Raju,
nespŕchne, keď Nebu slepo upriem mraky.
Jablká nech ponúkajú trhovníčky
v akciových cenách cestou ku kostolu.
Zmľandravené telá oviec zákaznícky
opantajú kňazi kajúcneho bôľu.
Ja sa modlím za seba a svojich blízkych,
verím večnej láske, som tiež bohabojný.
V temných časoch cirkvi buďme ako iskry,
ktoré spália sady plné plodov vojny.
Vojny, ktorá medzi dobrotou a zlotou
zúri vekmi, býva zachytená do básní.
Slová šíria lži a srdcia túžia po tom,
aby každý z nás bol spasený a trvácny.
IV.
K utrpeniu stačí zrkadlový odraz,
netreba mi transcendentných mocí v srdci,
žeriem, príroda je prirodzene podlá,
okolím len šarlátová miazga crčí.
Napriek tomu podporujem z vlastnej vôle
zmenu k lepším dneškom, aj keď bez morálky
z kódexov, čo práchnivejú na kosť holé.
Neverím vám, kazatelia bájok z diaľky!
Nahí milenci sa oddávajú láske.
Kto ju vlastne na čí pokyn zakazuje?
Pudy nie sú cudzie, sú nám predsa vlastné.
Vravím, že sa zo mňa diabol nevykľuje!
V.
Autoportrét, deti moje, vo mne máte.
Neveríte? Veď vám svetlo nesiem do dverí.
Kto som? Vaša modla, cisár, otec, mater.
Požeriem vás všetkých. Ostáva čo? Uveriť.
P.S. Báseň je schválne rozdelená do častí pozostávajúcich z nepárneho počtu zostupných strof (9-7-5-3-1), pričom každá druhá (a teda prvá, tretia a piata) má v úvode a v závere rytmickú anomáliu. Obsahovo prechádza z abstraktného filozofovania ku konkrétnym obrazom a hoci je to fikcia, má vyvolať odpor k tomu, akí sme a úvahy o tom, akí by sme mohli byť. Prvá časť hovorí o tom, že sme všetci zatratení pre zábavu niekoho diabolského. Druhá kritizuje spoločnosť ako celok. Tretia je vyznaním veriaceho, štvrtá bezverca a piata Satana.
