Už ťa nechcem bolieť
Ako kaz, v zuboch máš ma stále.
V žalúdku pripomínam jedy.
Som strašiak, vŕzgam na povale
po nociach, kým ťa posteľ smädí.
Neisto kráčaš na toaletu,
zbaviť sa mileneckej triašky.
Daj pozor, nech len nezomrie tu
pisateľ. Strávený a ťažký.
Aj on som ja, dobre mi to padlo!
Som každou otvorenou ranou.
Tiež zápchou, kŕčom pred zrkadlom,
v ňom praská tvoj dar pre mňa - áno.
Vždy to tak bolo, žiadne zrazu!
Viješ si slučku bez povrazu.