V hmlách
Tancujeme námesačný valčík
po strechách rozpadnutých budov
bezsenného mesta, ktoré jančí
zo strachu, že spadneme.
Ponorení v bezmesačnej noci,
zahalení presvetlenou hmlou
ospalých hviezd, nemých slov,
ktorými nás častujú hlbiny.
Strácame sa v matnom znení huslí,
hrajúcich na pozadí našej vášne
do kroku, krok po kroku k pokroku,
blížime sa k vrcholu.
Polnoc odbíja nám škridle spopod nôh
a v okamihu naplnenia stečieme
z výšin do bezodných pažerákov
netušených prízemností.
Prebudení zo závojov spriadaných osudom
si v ostrom svetle uvedomujeme,
že nič nebolo ozajstnejšie
ako náš tanec v nočnom opare.






