Sneží aj nad oblakmi,
rušia sa výlety snov.
Slepý som, bez nej i s ňou.
S kým vlastne? Ktovie? Tak mi
prezraď to, kde je môj rov.
Päť veršov, jamb padol do jám,
trochej sa trošičku chvie,
daktyly len valčík vie
a rýmy? Zrúcaná Trója
po grécky v slovesách znie.
Sneží aj nad oblakmi
Suchý a teplý sneh
sa zasekáva v hrdle, pokým smädkomu sa po smäde cnie
smäd dychtí po hlade,
tme sa zas po svetle cnie.
Našla sa prasknutá lupa,
oslepla. Bez nej i s ňouvšak vidíme nad oblaky,kde sneží
je svet taký istý
z obidvoch strán.
Sneží aj nad oblakmi.
Takto to dopadá, keď sa človeku niečo prihodí (napríklad let lietadlom) a len, čo sa to snaží uchopiť, ostanú z toho len nejaké dočmárané poznámky. Síce sa snažíte ako panic po tridsiatke, ale nie všetko zreje ako víno. Niečo už len vyhníva. Aj tak sa mi však páči prvý verš, bez nej i s ňou a v neposlednom rade aj tá lupa.
