Vianočný nedostatok
Život je... Čo myslíš, McCarthy?
Prvýkrát sme od seba,
bez pohnutia.
Pohnútky hľadáme v osude.
Sviatky nabodnuté na vidličku.
Ako kúsok ananása.
Dotyk úst bolí.
Infúzia vábi do snov,
velí: „Poď!“
Idem a ty nepostojíš.
Z okna nemocničnej izby
unikajú oblaky.
Vidíš ma?
Chystám rybu, rezne, ryžu.
Šalát dostanem a polievka?
Nebude.
Naučíme sa v tom chodiť,
sľubujem!
Bol tu Ježiško, iba neviem, kedy.
Kládol som dary pod stromček
a nevidel som ho.
Bol s tebou?
Hádam nepodvádza!
Bolesť nie je zlozvyk.
Nádej nemá amen,
nepozná zľutovanie.
Neľutujem.
Neviem skončiť,
nechcem položiť náš rozhovor.
Stoj!
Xiaomi má tvoj hlas.
Závidím mu.
Zavriem oči a mám ťa!
(tu sa patrí prestať,
predsa len sa nesluší vyzradiť,
čo vidí básnik so zavretými očami)