Všetko po starom
Dohodli sa supy, že si
svorne sadnú ku koristi,
zaškriekajú ponad lesy,
nech každý vie: „Lup je istý!“
Vyrvú mäso nahej kosti,
nepripustia žiadnu zmenu,
vnútornosti len pre hostí,
iné vtáctvo odoženú.
Dnes je každý zdochlinárom,
hoci kráka spoza bukov,
závistlivý vie byť národ,
obyčajný vrabec zrúkol:
„Gazda, ten sa nerád postí,
národovec s chuťou džgá sa,
pod mostom sa sušia kosti,
zlodeji sú, kde je basa?“
Dravci, tí však vidia za roh,
pištia iba besné zvery,
čo závidia zdochlinárom,
lačné fondov na tanieri.
Jedno, či sa straka pýši
tým, či oným cudzím perím,
bohorovným v našej ríši
beztak nikto neuverí.
Keď raz vtáčik vzišiel prostý
z kukučieho vajca darom,
darmo, bez chrbtovej kosti
môže byť len zdochlinárom.
P.S. Niektoré kľúčové slová v rýmoch sa opakujú, hoci v tom nieto žiadneho systému. Obidve vybrané parádnice mi však prišli kľúčové.
