Zapretie mocností
Tam na konci všeho bytia
tam, kde stanú všetci ľudia
na prostriedku mosta, ktorý
skrz priepasťou vedie nohy
zastal som a pozerám
dva konce, ja voliť mám
v ktorú stranu zamávam...
Prvým smerom modla stojí
ba nie, to je božský stoik
veru, to je Otec Pán
za ním žiari Rajský lán
večným šťastím obťažkaný
potokmi sĺz oplakaný
ja hľadím naň vyľakaný...
Druhým smerom modla stojí
ba nie, to je Diabol v zbroji
veru, to je Satan Pán
pekiel, čo sálajú tam
kde sa síra varí v stráni
oheň s bôľom v seba vtkaní
ja hľadím naň vyľakaný...
Prvým smerom bežať mienim
čoskoro však mienku mením
On len stojí, zazerá
nevíta ma do Neba
keď raz vyhnal ľudské plemä
do vyhnanstva v peklo zeme
dúfajúc, že zabudneme
a zaprieme Spasiteľa
vieru zlaté spasie teľa
prejaví sa Boží hnev
Láska? Kdeže! Pomsty nerv
zastiera mu myseľ večnú
dal slobodu duši priečnu
Božiu vôľu nekonečnú
amok hnusu opantáva
svoje deti nespoznáva
neodpustí – citu prostý
odvrhol a nepohostí
čo si konal, čosi činil
za všetko ťa Kritik vinil
a svoju zášť neodčinil...
Obraciam sa v druhú stranu
k tomu, čo zná Božiu ranu
vzoprel sa mu v márnej snahe
napredovať v jeho dráhe
ako človek, ktorý vtedy
spoznávajúc Nebies vredy
prvý raz a naposledy
učinil hriech hodný smiechu
Tamten premenil sa v mrchu
vyhnal Adama a Evu
svojho syna, svoju dcéru
z neochoty priznať omyl
ruky svätou vodou omyl
ľudskosť v nás však nenalomil!
Súkam sebou v čiernu stranu
sám Lucifer stráži bránu
šíra náruč jeho rúk
v prísľube bezbožných múk
víta ma sťa svojho druha
čo sa vedno Bohu rúha
Hľa! Aká vítaná vzpruha!
„Správna voľba,“ kynie hlavou
„Sem spočinúť dušou pravou.“
Múdrosť pričíta mi Zloboh
ešte krok a má ma v spároch
„Svoje súcno zlož mi k nohám,
oddaj sa mi, zvrhni Boha!“
Jeho reč je tvrdá, strohá...
Javí sa, že pravdu hlása
Peklo je tá správna trasa
z očí mu však číha faloš
v reči Princa lží dlie nálož
ktorou už kdekoho zlomil
v podstate on, besný Zlomil
horší než Boh, čo ho stvoril...
Prijal temno v prirodzenosť
trvalo odvrhol jemnosť
Belzebub, čo mučí, žne
duše zlé tam v Inferne
drhne ľudí, že sú diví
tak jak on, čomu sa diví
nehodný je konať divy.
Antikrist, čo v pekle horí
zaslúži si stonúť v mori
v mori ďasu mimo času
bytia jeho zboriť krásu
falošník, čo duše týra
darmo sa hrá na martýra
kiežby zhynul, besný Tyran!
Tak tam stojím bez pohybu
len nespraviť veľkú chybu
ťažko mi je voliť vlastne
prijať to, čo je im vlastné
nadutosť, že mocnosťami
sú a budú hrať sa s nami
nekalými prostriedkami.
Panský rozmar v ich správaní
rozhodnúť sa nejde ani
veď sú jeden ako druhý
obaja chcú vlastniť ľudí
a tak človek bez domova
sirota, čo únik snová
v srdci svieti nádej nová:
Z mosta skáčem do priepasti
nelapím sa do ich pastí
volím prázdno v ničote
nie žiť, nežiť v žobrote
v tom kresťanskom otroctve
v mrzkom božom proroctve
či v pekelnom zžerníctve...
Tam na konci všeho bytia
tam, kde stanú všetci ľudia
na prostriedku mosta, ktorý
ponad priepasť vedie stvory
k Bohu a či ku Ďasovi
miznem v hĺbke prázdnoty
splynúc do jej jednoty...
