Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(9)
Zimomravá
Posteľ hreje bez reptania,
za oblokom tmy sa stránia
ranné zore v bielom šate,
vo vetre sa nespoznáte.
V bielom šate zrazu kto to
na ulici prostý opôr
mokrý, bledý ako stena
barometrom stal sa pre nás?
Guľovačka počas chôdze,
lepšie bude skryť sa pod zem.
A klziská skryté za roh
číhajú na korčuliarov.
Popadáte, popadali
všetky vločky ako malí
chlapci, muži, dievky, ženy,
všetci krásne rozbesnení.
Fujavica spieva ľadom,
cencúľom sa líška rado
družstvo jašov, nech sa páči,
nablízku sú snehuliaci!
Čo to praská? Vaše líca
zafarbila metelica.
Ešte niečo? Už ste súci.
Vaše zuby drkocú si.
Už ste v teple, už ste v suchu
V spomienkach kričíte: „Juchú!“
Vydrží to? Hádam áno,
poobede ako ráno.
