Znásilňoval som ťa

Znásilňoval som ťa

Znásilňoval som ťa,
odo dňa, čo sme svoji,
aj keď som ti nepatril,
nie ako ty mne.

Dnes už to viem.

Zdalo sa mi,
že počujem vzlyk.

Bežím ti na pomoc,
s túžbou pohladiť
boľavé miesta na duši,
ale keď vidím tvoj
odmietavý výraz,
radšej nič nehovorím,
aby som ťa opäť
k niečomu neprinútil.

Prečo mi neprepáčiš,
že si neprepáčim sám?

Doznieva spolužitie
nevyslovených výčitiek.

A navzdory
chýbajúcim predohrám
cítim, že nehral
som tú frašku jediný.

Mám vidiny,
sme ako deti, ktoré
sa držia za ruky
a boja sa pustiť
v tme vyvierajúcej
spod našich viečok.

Slávime...

Diamantová svadba
je presne taká tvrdá
ako naše splynutia.

Nemám cit,
ďalej nevládzem...

písať...