Zobúdzanie
Olizovaním moči
ospalého rána
plného noci
vykonávam
malú aj veľkú
potrebu.
Vstávam
z truhly,
zlatý klinec
pohrebu,
čo radosť,
teda smútok,
skazil prítomným.
Nečudo,
opäť som
tým zlým.
A je mi to jedno.
V letnom
slnku tápam
ako námesačný.
Burcujem sa:
„Tak už začni!
– konečne žiť...“






