Na sklonku šesťdesiatych rokov minulého storočia vznikla vo Veľkej Británii jedna nenápadná hudobná skupina, ktorú založili toho času pojmy v hudobnej brandži – Keith Relf a Jim McCarty. Nemám v úmysle zahlcovať tento krátky príspevok siahodlhými informáciami o histórii, aj tak je o nej popísaného dosť a dosť, skúste google. K albumom som sa, čoby „hejkal“ vyjadril na Progboarde a aj tak platí, že v prípade hudby je raz počuť lepšie ako stokrát čítať.
Poviem iba toľko, že skupina, ako to už býva, zažila závratný úspech v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia a akási Annie Haslam sa tak pre mňa stala jednotkou. Preto si dovolím na nedeľnú siestu vstúpiť do chrámu symfonického rocku s niekoľkými ukážkami:
Mother Russia – reakcia na Solženicinov osud v majestátnom rúchu orchestra a Renaissance.
Ashes are burning – nedeliteľná súčasť mojej svadby pri gratuláciách, 1. časť.
Ashes are burning 2 – a druhá časť, ktorá je dôvodom, prečo mám Annie tak rád. Škoda, že niet na youtube verzie z Live at Carnagie Hall, to je niečo neopakovateľné.
A na záver trošku jemnej clivoty At the Harbour.
Prajem peknú nedeľu.
