Ukazujúc na jednotlivé vŕšky pokračovala: „Keď ste na vrchole, tak časom spadnete zase dolu...ale keď ste na dne, tak jediná možnosť je ísť zase naspäť hore.“
Obrázok na tabuli ma sprevádzal až do dospelého života. Každý krát, keď som sa ocitla na pomyselnom dne, vedela som, že časom sa zase zodvihnem a začnem kráčať smerom hore. Každý krát, keď som sa ocitla na pomyselnom vrchole, tak som si bola vedomá, že to tak nebude navždy.
Bolo mi desať možno jedenásť rokov, keď nám pani učiteľka vysvetlila jednu zo záhad života a to ako sa v ňom orientovať. Pamätám si moment, keď začala kresliť na čiernu tabuľu a ako som počula svoju vlastnú myšlienku.
´Teraz počúvaj, toto je dôležité.´
Jedna obyčajná kresba na školskej tabuli.
Pani učiteľka, ktorá s nami zdielala pravdy života, bola výnimočná žena. Vedela nás nenúteným spôsobom prekvapiť rôznymi poučnými príbehmi.
O veľa rokov neskôr prišla druhá časť príbehu. ´Keď natiahneš čiaru, ktorá vytvára vlny sínusoidy, tak dostaneš rovnú čiaru, dostaneš rovnováhu. ´
Pozorovala som kamarátku kresliť vlnitú čiaru prstom vo vzduchu a následne ju rozťahovať medzi prstami. Jednotlivé puzzle do seba zapadli. Všetky závity v mojom mozgu sa roztočili, aby dokopy spojili dve spomienky. Starú spomienku zo školských lavíc a novú, ktorá sa práve vytvorila.
To znamená, že každý extrém vždy potrebuje svoj protiľahlý extrém aby sa vyrovnali.
Sínusoida niektorých z nás vytvára veľké kopce, iných kopčeky držiace sa celkom pri priamke. Nakoniec však, ak každý z nás natiahne svoju sínusoidu vytvorí sa rovná čiara.
Vytvorí sa rovnováha.
Existuje tretia časť príbehu, ktorá je tou najťažšou, pretože si vyžaduje našu vlastnú navigáciu, aby sme vo svojom vnútri zostali blízko priamky, hoci by aj kopce boli obrovské.
´Niekedy sa nám však správna navigácia nepodarí a to je v poriadku, pretože túto schopnosť sa učíme cez životné skúsenosti,´ prečítala som si v jednom rozhovore.
Takže k tomu, aby sa nám podarilo akceptovať svet taký aký je a ľudí v ňom, potrebujeme najprv akceptovať seba samých takých akí sme. Všetci sme na ceste a každý z nás sa učí niečo iné, aby sme prijali ďalší kúsok seba samých. Vzájomne si k tomu pomáhame.
Každá sínusoida je dôležitá.
