Posledných pár dní cítim hnev, frustráciu a je mi smutno.
Hanbím sa povedať, že som Slovenka, pretože mnohí Slováci zabudli hodnoty ľudskosti.
Ukrajinci si môžu za vojnu sami, čo nás po tom, že zomierajú aby ochránili hodnoty slobody.
Deti páchali samovraždy a budú páchať, prečo by sme to mali nejako riešiť.
Internet je krutý, ľudia často vyjadria veci, ktoré by si inak nikdy nedovolili, no mnohí sa neschovávajú ani za rúškou anonymity a do sveta vypustia nefiltrované úsudky, založené na čom presne?
Kde sa berie krutosť a hnev a kde sa podel súcit?
Ľudský inštinkt, keď vidíme zviera alebo iného človeka trpieť je za normálnych okolností súcit. Ak však my sami súcit nepoznáme, nebol nám ukázaný a nevieme ho mať tým pádom ani voči sebe samému, tak ho nikdy nepocítime voči inej ľudskej bytosti.
Je hrozivé vidieť, ako ľudia odvracajú zrak od problémov menšín. Univerzitní študenti, mladá, nová generácia, ktorá by mala byť prvou kto láme staré zkostnatelé štruktúry, sa vyjadrí, že inakosť by si mal každý prežívať v anonymite vo svojom srdci.
Súhlasím, žiaden extrém nie je prospešný, no kto presne je sudcom toho, čo je a čo už nie je v poriadku. Občas si musíme prejsť extrémami života, aby sme našli svoj vlastný stred, pretože jediný sudca tohto stredu a kde leží je človek sám.
Tu kde žijem sa veľa hovorí o vysokej samovražednosti medzi LGBTIQ komunitou, v krajine veľmi otvorenej a rešpektujúcej inakosť ako takú. Dôvodom tejto vysokej krivky je depresia, úzkosť, pretože okolitý svet im v nejakej dôležitej forme predhodil na oči, že s nimi nie je niečo v poriadku. A trauma je na svete. Týmto okolitým svetom je rodina, kamaráti, škola, spoločnosť ako taká, hoci väčšinové nastavenie je tolerantné, kreténi sú proste všade.
Teraz sa pozrime na Slovensko, ktoré zdá sa nedobehlo ani len z polovice iné tolerantné krajiny v Európe, ak jeho obyvatelia majú pocit, že nie len dospelí ale aj deti, by mali prežívať svoju inakosť v skrytosti. Nemali by iných ňou otravovať.
Uvedomujete si vôbec čo tým hovoríte?
Takto si človek, dieťa vytvára o sebe obraz, že to kým je iných otravuje, navždy bude žiť s vnútorným pocitom, že by možno bolo lepšie, ak by tu vôbec nebolo a neotravovalo. Ak bude mať šťastie stretne v živote ľudí, ktorí ho budú oslavovať preto kým je a jeho videnie seba samého sa pozmení. No ak sa narodí na Slovensku, ľudí, ktorí ho príjmu preto kým je a rozpoznajú kvality, ktoré do sveta prináša je priveľmi málo. Pretože väčšinová populácia sa domnieva, že menšiny nemajú žiadne problémy, hoci len z titulu toho, že sú menšinou čelia problému, ktorému väčšinová populácia jednoducho čeliť nemusí a nikdy nebude.
Je smutné sledovať krajinu, ktorá tvrdí, že je postavená na kresťanských hodnotách, ako vnútorne zabíja samu seba.
Nedá mi nespýtať sa, aké sú to presne tie hodnoty?
Pretože keď som sa ešte svojho času k náboženstvu hlásila, tak tou najväčšou hodnotou, ktorú som si z neho odniesla bol REŠPEKT a SÚCIT k inej ľudskej bytosti.
