Zrušenie výrobných kvót v sektore cukru v septembri minulého roka spôsobilo okrem deregulácie trhu s cukrom aj jeho neobmedzený predaj v rámci trhu EÚ. Niektoré členské štáty sa zrušenie tohto opatrenia rozhodli premeniť na zisk. Nemecko, Francúzsko, Holandsko, ale aj Poľsko a Veľká Británia významne navýšili pestovateľské kapacity cukrovej repy, v priemere až o tretinu!
Výsledkom toho je nadbytok cukru na trhu EÚ a radikálne klesajúce ceny. Kým minulý rok stála tona cukru 500 eur, dnes už sme na polovičnej úrovni. Produkcia cukru EÚ je o 3,7 mil. ton vyššia ako vlani. Ak by sme mali všetko tento cukor zjesť, čaká nás nadváha a pokazené zuby.
Otázkou je čo s tým.
Keďže sme súčasťou spoločného európskeho trhu, riešenie existuje najmä na európskej úrovni. Treba otvorene povedať, že niektoré krajiny EÚ sa správajú nezodpovedne. Úplne nezmyselne pestujú nadmerné množstvo cukrovej repy a potom sa čudujú, že ju nevedia predať. Dokonca Taliansko požiadalo o spustenie opatrenia na súkromné skladovanie. Za peniaze európskych daňovníkov by sme mali sanovať ich nezodpovednosť? Našťastie, drvivá väčšina členských krajín EÚ to odmietla.
Kým v minulosti na ceny cukru vplývalo množstvo úrody, počasie a výrobné náklady, dnes sú to najmä špekulácie a situácia na trhu.
Slovenská republika je v súčasnosti schopná byť v produkcii cukru úplne sebestačná, a to pre potravinárske aj priemyselné využite. Máme dva cukrovary a 195 pestovateľov cukrovej repy. Ak sa však situácia na trhu s cukrom bude vyvíjať aj naďalej týmto smerom, naši producenti cukru sa dostanú do ohrozenia. Najhorším scenárom je úplný zánik slovenského cukrovarníckeho sektora. A to si nikto z nás nepraje.
(Autor pracuje na odbore komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR)
