Eva Fendeková

Eva Fendeková

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milá,prirodzená blondínka... Snažím sa pozerať okolo seba všímať si veci... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Zoznam článkov blogera

Obchody a ja

Eva Fendeková

Obchody a ja

V poslednom čase nerada nakupujem. Keď som bola menšia, rada som sa prechádzala popri regáloch a hlavne tých s cukrovinkami. Keď som mala nebodaj nejakú tú korunku od mamy, alebo som tam bola s ňou, vždy som si vyprosila lízatko-hnedé, karamelové a lízala ho pomaly, nech mi tá dobrota len tak nezmizne. Milá teta predavačka nezabudla pozdraviť malé blonďavé dievčatko a vydať mi s úsmevom drobné. Znie to ako idila, no ja si ta vážne takto pamätám.

  • 24. júl 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 860x
  • 9
To,čo nemáme

Eva Fendeková

To,čo nemáme

Ahojte priatelia, možno na to nevypadám, ale občas ma to chytí a ja rozmýšlam a rozmýšlam... nič ma nevie zastaviť. V poslednej dobe ma ovplyvnilo hlavne to, ze slúžim ako bútľavá vŕba viacerým ľuďom... vylievajú svoje srdiečko na moje pliecko, vravia mi svoje boliestky a ja fúkam fúkam fúkam... Popri tom sa samozrejme dozviem čo dnešných ľudí trápi... potom som sa dostala k tomu, prečo ku mne vlastne chodia... prečo ja a nie ďalší ich kamarát... došla som na to... som vonku z kruhu deväťdesiatdeviatky... že neviete čo to je? Porozprávam vám príbeh...

  • 3. apr 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 634x
  • 2
Koniec, začiatok, alebo...

Eva Fendeková

Koniec, začiatok, alebo...

Otvorí oči. Pozrie sa na hodinky. Pol piatej. „Uf, už zas som si poobede chvíľu zdriemla.“ preletí jej hlavou a zazýva. „Tuším tá maturita spôsobuje, že začínam hibernovať.“ pomyslí si ešte a pokúsi sa vstať.

  • 23. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 687x
  • 1
Dážď

Eva Fendeková

Dážď

Kvap, kvap, kvap. Kvapky dažďa pomaly stekajú po mojej tvári. Sledujem, ako padajú. Na zemi sa zlievajú, prelínajú, zhlukujú, vlievajú jedna do druhej a napokon spolu tečú. Nevedia kam. Ich ďalší osud je nejasný. A pritom nevyzerajú byť nešťastné. Naopak. Hrajú sa jedna s druhou, túlia sa k sebe, oddychujú a hlavne - vždy si majú čo povedať. Narozdiel od nás, ľudí. Donesú správy zvonky, keď si ešte ako vodná para vypočuli rozhovor dvoch okololetiacich vtákov, najnovšie klebety z kondenzácie v oblaku, či priebeh letu na zem. Ako sa pamätám, vždy som si pod zvukom dažďa predstavovala práve smiech a rozhovor kvapiek. Obdivujem ich odvahu. Nikdy nerozmýšľajú, prečo padli tam, kam padli. Dôverujú osudu, oblakom a vetru. Veria, že ich zanesie tam, kde bude potrebné. Chcela by som žiť s veseleou bezstarostnosťou ako ony.

  • 9. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 481x
  • 0
Skryť Zatvoriť reklamu