Sú veci, ktoré sú nevysvetliteľné, nepopísateľné a úplne nelogické. Ale sú tak bolestivo skutočné, že sa nedajú ignorovať.
On je čudný. Vo svojom veku stále sám - tváriac sa že dobrovoľne - krváca potichu a s úsmevom na tvári.
Uteká pred všetkým, všetkými a najmä sám pred sebou, bráni sa a i tak stále stagnuje a zapúšťa korene.
Je v ňom toľko lásky že by pohol kameňom a srdce má číre ako vodná hladina. V očiach iskru a v kútiku oka drobné vrásky, ktoré mu dodávajú ten chlapčenský výraz.
Ak ľúbi, tak povrchne. Vyčerpáva ho fakt, že by to niekto použil proti nemu. Máva pocit, že všetci sú iní. V jeho snoch a predstavách je ona éterická bytosť, víla, ktorá ho pochopí bez slov a oprie sa o neho.
Verí v Boha. I keď mal kedysi tendenciu obviniť ho z toho všetkého.
Myslí si, že túžba je choroba. Je tak veľmi emotívny, že to berie dych i jemu samému. Niekedy má v hrdle hrču a prehĺta slzy. Bojí sa byť s niekým, pretože jeho svet by sa rozpadol na milión kúskov a on nevie, či dokáže dávať. Cholerický, živočíšny, egoistický a pritom schopný takej lásky, aká sa opisuje v románoch a rozprávkach.
Zvolil si túto cestu, pretože inú nepozná. Niekto mu chýba, ale nevie, kto to je. Každý deň čistí stôl a začína odznova.
Niekto mu musí povedať, že každý z nás si líže rany po svojom a strká hlavu do piesku. Inak sa stratí. Zabudne sa vo svojom vlastnom svete ku ktorému už nebudú vyrábať kľúče.
Chcela som Ti vtedy povedať, že viem, kto si.
