Kreslený islam detskými očami

Islam ako náboženstvo sa okrem iného vyznačuje tým, že pracuje s úplne iným vizuálnym jazykom, ako my západniari. Keď si pozriete ornamenty na stenách mešít, palácov Alhambry, či perzských kobercov, dokážu vás priviesť až do akéhosi extatického stavu. So zobrazením ľudí si však títo inak úžasní umelci nevedia poradiť, tento typ vizualizácie je u nich takpovediac v plienkach a možno aj preto nerozumejú karikatúram a pokladajú ich za diablove obrázky. Preto nečudo, že prvý iránsky komix vznikol len niekoľko rokov dozadu. To, že vyvolá celosvetový rozruch a senzáciu, je preto viac ako prekvapivé. A to, že sa objaví aj na pultoch slovenských kníhkupectiev... Nuž, nebude to asi nejaký brakový zošítok pre ortodoxných ctiteľov rodokapsov. Persepolis sa veru neveľmi podobá na Marvelom produkované legendy žánru pre večnenedospelých. Je to skôr autobiografický grafický dokument o tom, aké je to narodiť sa v Iráne v druhej polovici dvadsiateho storočia. Marjane je úplne obyčajné dievča, ktoré vyrastá v Iráne, nádhernej to krajine, ktorá je však zhodou okolností na križovatke dejín a zmieta sa v ideológiach, prevratoch a iných vojnách a jednoducho nevie, čo chce. Narozdiel od Iránu, Marjane vie veľmi dobre, čo chce - napríklad chce byť prorokom. Táto túžba ju však pomerne rýchlo prejde a vystrieda ju nadšenie z komunizmu, pop kultúry, kung-fu či punku a jej hrdinom sa stáva strýko Anuš, ktorý strávil niekoľko rokov vo väzení. Jednoducho – čím viac rokov vo väzení, tým väčší geroj.Na prvý pohľad jednoduché detsky naivné čierno-biele kresbičky v mnohých prípadoch dokonale odhaľujú podstatu problémov, ideológií, ale aj spoločnosti a jednotlivcov, ktorí ju tvoria, a robia to navyše veľmi vtipne. Zobrazenie vexlákov na čiernom trhu, ktorý v rýchlosti akou vymieňajú tovar vyzerajú akoby sa rozdvojili, či rovnakosť dievčat so šatkou, medzi ktorými zrazu nespoznávame hrdinku, hovoria jasnou rečou aj bez slovného komentára. Vďaka detskému nedospelému pohľadu sa v nás striedajú emócie dojatia, smútku trpkého porozumenia stavu vecí, niekedy až rozhorčenia, s pocitmi radosti, smiechu a nadhľadu. Okorenené štipkou nostalgie, veď my sme tiež vyrastali v diktatúre a v rôznych spoločnostiach s rôznymi predsudkami a aj my sme ako deti nasávali z toho chaosu názorov a –izmov a vytvárali si z toho naivný, no v niečom vlastne veľmi presný pohľad na veľké čudo nazývané svet. Persepolis sú krátke príbehy o veľkých veciach, s naivistickým pohľadom cez detské kukátko. A práve pre toto svieže spojenie ho jednoducho treba vidieť. Hoci ten text občas tiež stojí za to. Mne sa na Persepolise každopádne viac páči vizuálna stránka.Ak ste však príliš leniví čítať dokonca aj obrázky, je tu pre vás aj filmová verzia. Pre nadšencov zas pokračovanie - Persepolis 2. A možno prídu do distribúcie aj tričká, ponožky, vankúše, budíky, šálky, plniace perá, dokonca aj croissanty Persepolis. A možno aj perzský koberec s motívom malej rebelantskej Marjane.ec.