Nežijeme pre televízor, ale pre hru!

Ja sa rád hrávam také hry. Napríklad, že niekoho začnem nahovárať na veci, ktoré by, podľa vlastného tvrdenia, v živote neurobil. Alebo, že jednoducho skúšam, či ak myslím intenzívne na niekoho, či ho "náhodou" stretnem alebo nie. Ďalej sa hrávam rád hry, že napríklad nestúpam na čiary. Inou vynikajúcou chodiacou hrou, ktorú však treba hrať vo dvojici je synchronizácia krokov. Jeden z chodiacich sa snaží zosynchronizovať kroky dvojice (tzn. aby obaja vykročili naraz pravou, resp. ľavou) a druhý sa snaží o opak. Väčšinou to končí akýmsi zvláštnym skackaním. O hrách ako pľutie kôstiek na cieľ a kopanie do kamienkov hádam ani netreba hovoriť.Hra je narozdiel od televízora aktívna. Hoci ani ten televízor nie je taký márny. Ak vás nebaví, to čo jednotlivé stanice vysielajú (čo je skoro vždy), môžete si skúsiť prepínať a všímať si, či sa trafíte do nejakej zaujímavej vety. Správy, telenovely, zábavné relácie, športové prenosy, všetko pri takýchto kombináciách získa zrazu úplne nový rozmer. A to je len jedna z mnohých televíznych hier. (Nezamieňať si ich prosím s inscenáciami.)Hry sa dajú hrať všade. Najideálnejšou hrou je hra "Išla babka z kopečka." Stačí ak máte prsty. A samozrejme čas. Ľudia väčšinou čas nemajú. Najmä tí dospelí. Potom trpia stresom a musia navštevovať psychoanalytika alebo psychológa, alebo chodiť na wellness zájazdy. A míňať na to peniaze, ktoré potom musia ťažko zarábať, čo spôsobuje u nich časový, a teda aj herný deficit a ten plodí stres. A pritom hra pôsobí ako vynikajúca prevencia proti stresu. Napríklad na pracovnej porade si môžete všímať frekvenciu istého slovíčka často používaného vaším nad(pod)riadeným. Napríklad vlastne, takže, teda, hm...... Ale aj slov nie príliš častých, ako klient, či produkt. (Hravou variantou tejto hry v kolektíve je stávkovanie.) Predstavte si, že sa takúto hru hrajú dvaja ľudia (ktorí to o sebe vedia) vrámci dôležitého (pracovného) rozhovoru. Zrazu objavia čaro objavovania nových slov. Obohacujú si slovnú zásobu a tým vlastne profesijne, ale najmä ľudsky rastú! Veď to je úžasné! Hra je jednoducho potrebná. Hra nás oslobodzuje, hrá nás pretvára, hra nás robí lepšími a je účinnou zbraňou proti drvivej väčšine duševných chorôb. Ak by vás niekto považoval za blázna, keď si vedľa neho poskakujete a snažíte sa zosynchronizovať vaše kroky s jeho krokmi, odzbrojte ho obyčajným detským úsmevom a zistíte, že sa na to vykašle. Lebo pevnina detstva je oveľa bližšie, ako by ste si mysleli. A mnohí ľudia to vedia, iba na to občas zabúdajú. A tí, ktorí to nevedia, to vedia tiež, len sa toho boja. Ich vážnosť a váženosť ich robí otrokmi vlastného obrazu o sebe samom, ktorý si pracne pestujú, hoci doma sami radi vylizujú misky. A to dokonca na čas! (Niekedy si vedú aj detailné dlhodobé štatistiky...)Tak, tak. Hrať sa jednoducho treba. Ja sa rád hrám napríklad aj tak, že zatvorím oči a udriem do klávesnice a potom sa pozriem, čo za slovo mi vzniklo. Aha, takto:hraTeda, to je náhoda! Hra! Vlastne... asi mi nikto neuverí, že som tie písmenká nepostláčal pekne po poradí: h,r,a; že? Ale ja som naozaj len buchol do klávesnice. No dobre, priznávam sa, podarilo sa mi to až na druhýkrát. Ale na hre je skvelé aj to, že podvody sú povolené. A tresty za ne sú vlastne tiež len hrou. Ale beda tomu, kto hru zámerne sabotuje! S tým ja nebudem kamarát! Lebo hrať sa je ľudské... Ba čo viac: Hrať sa je detské!