trať krajinou
pokojnou ani nov
nemá potuchy
čo sú to za muky
aké osamelé
sú tyče z ocele
hoci napohľad
cítia len večný chlad
navonok vám
ukazujú
len svoju tvár železnú
vo vnútri však
rozmýšľajú
či si život nevezmú
pár koľají
v železe utají
svoj cieľ večitý
sú ako ja či ty
keď nás nepustí
trať ktorá vyústi
až tam kde preľne sa
horizont v nebesá
tlčieme v diaľ
vedľa seba
ako ten pár koľají
stojíme tu
nerozhodní
no vlak len tak nespomalí
nechcem byť
odsúdený
na cesty večné
a stanice nekonečné
trať pobeží
horou i pobrežím
napriek nečasom
odchádza preč a s ňou
aj my sme vedení
v bežiacom väzení
už nás nespasí
život v peknom počasí
tlčieme v diaľ
vedľa seba
nás dvoch však nič nespojí
ani s tebou
ani bez teba
svoji a predsa nesvoji
nechcem byť
odsudený
na cesty večné
a stanice nekonečné
preto sa pokúšam
vytrhnúť zo zeme
ohnúť svoj železný trup
vzoprieť sa zákonom
a tento násyp medzi nami
preklenúť
dajako preklenúť
a s tebou začať novú púť
a s tebou začať novú púť
a s tebou začať púť
a s tebou tú blizučkú diaľku preklenúť
24. mar 2009 o 10:55
Páči sa: 0x
Prečítané: 536x
Koľaje
Koľaje
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)