Kameň úrazu slovenského zdravotníctva

Slovenské zdravotníctvo, je žiaľ napriek toľko kritizovanej Zajacovej reforme stále niekde hlboko v socializme. Stále vykazuje obrovské dlhy, funguje neefektívne, poskytuje málo kvalitnú zdravotnú starostlivosť, platy lekárov sú mizerné a najnovšie už ani nebude mať, kto robiť, lebo všetci, čo môžu, odchádzajú... Namiesto toho, aby s tým konečne niekto niečo spravil, všetci sa bavia o tom, či majú byť štátni zamestnanci poistení v tej, či onej poisťovni a či sa budú platiť nejaké mizerné dvadsaťkorunáčky. Áno v systéme je málo peňazí, ale načo doň vlievať viac, pokiaľ je ten systém neefektívny? Takže najprv treba zmeniť systém.Vráťme sa pekne k nášmu toľko ospevovanému a zatracovanému Zajacovi. Pokiaľ si dobre spomínam na začiatku hovoril o tom, že jeho reforma vyrieši práve problémy systému ako takého. Mal z nemocníc urobiť akciovky a zabezpečiť ich efektivitu, pričom neefektívne zariadenia by sa zrušili. Chcel zaviesť prehľadný systém poplatkov (o ňom mimochodom dnes rozprával aj Urbányi z HZDS-ĽS). Je možné baviť sa o tom, či by jeho návrhy priniesli ozajstnú efektivitu, či vôbec možno očakávať od zdravotníctva, aby neprodukovalo dlhy - isto však nie je jedno, či sa tie dlhy pohybujú v státisícoch, alebo miliardách korún. Napriek všetkému bola výsledná reforma len slabou kozmetickou úpravou. Obávam sa však, že každá ďalšia reforma, či antireforma, ňou bude tiež. A nejde tu o ľavicové, či pravicové videnie sveta - ide tu o to, že problémy sa neriešia a celá politika je len populistická hra o moc, a ak sa tam aj dostane niekto, kto má záujem urobiť zmeny, jednoducho mu to neprejde.Ako príklad si zoberiem práve rušenie neefektívnych zariadení. Dodnes máme na Slovensku každých dvadsať kilometrov nejakú zaprdenú maličkú nemocnicu, v ktorej neodborne ošetria štrnásťročného chlapca, ktorý následne zomrie na otravu krvi (to bol príklad). A teraz je úplne jedno, či je to chybou ošetrujúceho lekára, sestry, alebo nedostatkom financií a slabým technickým vybavením nemocnice. Dôležité je: načo nám vôbec takéto nemocnice sú? No na nič! Polovicu prípadov aj tak musia poslať do lepšie vybavenej nemocnice. A predsa ich nikto nezruší. Veď ktorý politik, či už vládny, alebo len regionálny, by sa odhodlal na rušenie takejto nemocnice, keď by si tým pohneval drvivú väčšinu najväčšej časti voličov - tých, ktorí sú rozmaznaní a nepozerajú na opodstatnenosť existencie tejto nemocnice, ale na to, že je, je v ich meste a nemusia chodiť o desať kilometrov ďalej do väčšieho mesta, do lepšej nemocnice. Na to si netrúfol ani Zajac, ktorý teda nikdy nemal 40-percentnú podporu v prieskumoch verejnej mienky. A práve toto znemožňuje akýkoľvek systémový krok. Nahľadiac na lobbingovú mašinériu farmaceutických firiem, akcionárov poisťovní, lekárskych odborov, kde každý háji svoju pozíciu, ktorá ochudobňuje všetkých ostatných a na ich ješitnosť doplácajú najviac práve pacienti. A nehovoriac o tom, že redukovanie lôžok je tak trochu hlúposť - lebo samotná redukcia lôžka neprinesie zníženie nákladov oddelenia ako takého - personál, budova, počet pacientov ostane rovnaký (pacient si predsa nevyberie, či chce byť chorý alebo nie). Na lôžkach nemocnice prerábajú preto, lebo sa tam liečia komplikované prípady, ktoré sú oveľa náročnejšie aj finančne.Zrušenie nejakej regionálnej nemocnice, ktorá aj tak všetky vážnejšie prípady posiela "o level vyššie" by prospelo každému. Pacienti by mali kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, štát by ušetril a nemocnice by mali dostatok odborného personálu. Pravdaže je to len jeden z problémov a otázku zdravotníctva treba riešiť komplexnejšie a aj tento problém som tu načrtol len vo veľmi hrubých kontúrach... Ale pochybujem, že sa toho kedy dožijeme - lebo hlavným kameňom úrazu zdravotníctva je neochota problémy riešiť. A to na všetkých miestach. Tak si tu ostávame v starom známom stave - všetci frflú na systém, no jeho zmenám sa bránia.