Róbert Flamík
Márnotratný otec - bláznivý Boh?
Ten, ktorý stále čaká na naše návraty.
Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené

...môže byť v hluku našich dní dosť náročné, ale napriek tomu On nás stále hľadá a volá. Pozýva, aby sme si našli čas počúvať.

Vždy keď ráno nevládzem vstať a vôbec nemám chuť začať, modlím sa. Modlitba mi dáva silu ísť. Pomáha mi odkrývať zmysel života. Žiť.

Hoci len tleje, zostáva. Sám jej niekedy neverím, ale učím sa meniť pohľad.

Najťažie je veriť vtedy, keď nás zavalí bieda a úzkosť z našej ľudskosti. Vtedy sa v nás bije viera a nevera. Sú si blízko. Boh za nás vtedy bojuje. Neopúšťa nás.

Bol som tam v tichu pred Bohom a vydržal by som tam sedieť až do rána. Mal som taký pocit, akoby sa On so mnou rozprával.

Povedal ich jeden kapucínsky mních na rozlúčke s otcom môjho kamaráta. Slová, ktoré mu vravel v čase najväčšej bolesti ako starému kamarátovi, s ktorým sa stretol dva týždne pred svojou smrťou.

Museli to byť veľmi smutné dni, ale verím, že ich čaká na mieste zvanom nebo.

Je veľa spôsobov ako prežiť. Mnoho ich hovorí o krásnom, ideálnom, večnom živote. Mnoho ich hovorí o bolesti, trápení, nezmysle. Mnoho ich skutočne radí a mnoho z nich potápa, ponára do klamstva...

Sú chvíle, keď objavíš vnútri svojho srdca priestor. Veľký a prázdny. Nenaplniteľný a predsa túžiš ho naplniť. Vložiť doň to najkrajšie zo seba. Vložiť doň svoju túžbu po pravej láske a večnosti. Vložiť tam krásu svojich darov aj ľútosť z pádov, ktoré ťa mrzia. Nájsť seba. Nie v sebe, ale v Bohu. Nie stratiť sa v anonymite Duchovna, ale objaviť Boha. Jeho lásku. Nie frázu, ale fakt. Bytosť, Osobu, ktorá je tu, je pri tebe a učí ťa ako byť. Ako byť sám sebou. Ako nebyť tovarom, cenou, objektom... Sebou. Človekom. Synom a dcérou.

Niekedy sa mi vidí, že sme príliš zachmúrení. Stratení vo svojich problémoch.

Stretol som ho uprostred chalanov, ktorým sa venujem a tlačili sa mi do očí slzy vďačnosti. On koná zázraky v našich životoch. Je to mocná milosrdná láska, silnejšia ako každé zlo.

Bol prorokom, ktorý robil v mene Božom veľké veci. Stačilo, aby prišla jedna vyhrážka, aby sa stiahol a začal báť. Bol tu však aj iný hlas, ktorý mu dal silu vstať...

Možno povie viac, pre tých, ktorí sú veriaci. Prosím o rešpekt aj v diskusii ohľadom danej témy. Vďaka.

Udialo sa to v jedno daždivé popoludnie a skončilo jedným krásnym večerom...