Keď zákon nepustí – I. časť, alebo Chránené dielne volajú po zmene

Byť zamestnancom chránených dielní, chráneného pracovného miesta či iba pracovať v chránenom pracovisku, je v podstate to isté. Tá istá skutočnosť, viacero pomenovaní. Načo sa oháňať dielňami, keď sa tam nič nevyrába a ide v podstate iba o jedného či dvoch zamestnancov bez tvorby zisku? Mnohí určite privítali zmenu zákona, že sa zmenila doba trvania zamestnávania pracovníkov z troch na dva roky. Určite je to veľké plus, hlavne pre ľudí ZP, teda invalidných.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Keď zákon má človeka v hrsti
Keď zákon má človeka v hrsti (zdroj: z internetu)

Najskôr by som chcela dať verejnosti na vedomie, že všetko sa uskutočňuje v duchu Zákona o zamestnanosti 5/2004 a následne jeho mnohých novelizácií, či doplnkov. Začnem naozaj od začiatku. Keď som zamestnávateľ, ktorí produkuje zisk, môže mu táto forma zamestnávania byť prospešná. Aj pre tú tvorbu zisku. Keď si človek odmyslí, to množstvo administratívy, papierovania, dokazovania, že zamestnávateľ dodržuje všetko podľa Zákona, tak je to výhodné. Takto je možné získať na dva roky silu úplne zdarma, hoci ani to nie je úplne so 100% úhradou nákladov. Takže, dnes už zamestnávatelia aj uvažujú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Horšie sú tí zamestnávatelia, ktorých pracovníci žiaden zisk nevytvárajú, ktorí sú v podstate mikrozamestnávateľmi s jedným, resp. tromi zamestnancami. Viac už určite neutiahnu. O čom rozprávam? Neskôr. Týmito zamestnávateľmi sa v podstate stávajú rôzne neziskové organizácie, občianske združenia, školy, atď. Je tu istá výhoda, hlavne pre tie neziskovky, ktoré nemajú od štátu žiaden príjem a tak je to jediný možný spôsob platiť si vlastných zamestnancov. Lebo inak to ľudia v týchto organizáciach celé roky ťahajú sami bezplatne. Získané projekty sú presne vyšpecifikované a mzdy zamestnancov do toho zahrnúť nejde. Prijať do pracovného pomeru 1 až 3 zamestnancov je síce na prvý pohľad úžasne lákavé a nezainteresovanému by sa mohlo zdať, že prečo tieto organizácie s tým váhajú?

SkryťVypnúť reklamu

Prípad celkom konkrétny, ktorý som si odžila osobne a žijem s ním viac ako rok. Kde a ako začať? ÚPSVaR - vstupná inštruktáž, čo všetko to obnáša z pohľadu ÚP. Najviac dá zabrať vypracovanie podnikateľského plánu, ale keď človek v danom prostredí žije a robí už nejaký ten rok, nemusí to byť až také nemožné. Mne sa to vôbec nezdalo až také komplikované. A to ostatné? Ten, kto s tým začína sa občas díva na ľudí ÚP ako „vyoraná myš", informácií je príliš a hlavne nezainteresovanému nič nehovoriace. Takže, odznova už druhý raz. A niekedy to človek pochopí až po tretej, či štvrtej návšteve na ÚP. Nevadí! Cení sa hlavne snaha niečo robiť nielen pre seba, i pre druhých. Pracovníčky ÚP si na istých svojich klientov už akosi zvykli, a časom sa to poddá. Strach i neistota, nadobudne sa skúsenosť a do pol roka by to nemuselo byť žiaden problém. A vôbec to nemusí byť problém pre tú organizáciu, ktorá má financie, aby si hneď od začiatku platila silu, ktorá im bude robiť od administratívy, ekonomiky, účtovníctva či kontakt s jednotlivými úradmi - ÚP, Spo, VšZP, DÚ ... atď. My sme tieto financie nemali, tak sme šli do toho sami a učíme sa za pochodu. To najhlavnejšie sme zvládli a i to najťažšie máme za sebou.

SkryťVypnúť reklamu

Čo bolo pre nás najťažšie? Pôvodne sme sa rozhodli zamestnať dve pracovné sily na 8 hodín. Aby boli organizácií preplácané náklady, musí byť zamestnancom poberateľ invalidného dôchodku a nie, ako sa mnohí domnievajú, že stačí preukaz ZP. Zdravotne postihnutý podľa Zákona o zamestnanosti je iba človek, ktorého uznala Spo invalidným občanom. Viac sa oplatí zamestnať človeka, ktorý poberá plný inv. dôchodok, teda takého, u ktorého je schopnosť pracovať znížená až o 71% a viac. Do 70% sa potom v istej oblasti krátia príspevky, hoci stále nechápem prečo? Prečo sa tento zákon tak nespravodlivo chová k tejto skupine inv. ľudí? Pre zamestnávateľa je výhodnejšie zamestnať človeka, ktorý má ČID, lebo títo ľudia sú väčšinou dlhodobo v evidencii ÚP a ich možnosť zamestnať sa, je veľmi, veľmi malá. Kdežto ľudia plne invalidní, nemusia byť evidovaní na ÚP ako uchádzači o zamestnanie a robia to len kvôli zamestnaniu v chránených dielňach. Je predsa logické, že ľudia s ČID majú menší príjem, menšie zdravotné problémy a možno viac vydržia pracovnú záťaž počas 8-mich hodín ako ľudia na plnom invalidnom dôchodku? Lenže pre zamestnávateľa títo ľudia nie sú atraktívni preto, lebo podľa istého paragrafu, sa im kráti výška príspevku o 50% a menej. Presnejšie, je to ten §, podľa ktorého sa môže uhrádzať nájomné, opravy zariadenia, atď. Prečo je tomu tak?

SkryťVypnúť reklamu

Áno, toto si musí zamestnávateľ vyriešiť medzi prvými problémami, koho vlastne zamestná. Niekedy volí radšej výhodnejšie riešenie z hľadiska financií, menej však pozerá na potreby organizácie a možno aj pracovný potenciál budúceho zamestnanca. Najmä vtedy, keď dopredu nepozná danú osobu a nevie, čo od nej môže očakávať.

Jedným z najväčších problémov pri zakladaní chránených pracovísk a u mnohých takmer „likvidačný" hneď v zárodku je, keď sa zdp. osoba organizácie dozvie, že: úhrada mzdových nákladov, vrátane odvodov za zamestnávateľa, teda vyčíslená cena práce sa zamestnávateľovi uhradí až: názorná ukážka:

- v máji naše dve zamestnankyne odpracovali celý mesiac, boli platené minimálnou mzdou, no i napriek tomu cena práce oboch zamestnankýň sa vyšplhala na 762,94 €. Túto sumu sme potrebovali odviesť Spo, VšZP a ako mzdu pracovníkom, pritom jednej z nich sme museli vyplatiť aj daňový bonus na dieťa cca 20,0 €, teda museli sme mať k dispozícií 782,94 €. Máme jún. Toto sa nám premietlo do nákladov a ukázalo sa to vo výpise účtu v júli. V júli sme si dali prvú žiadosť o preplatenie týchto nákladov ÚP a po registrácii v podateľni má ÚP na vybavenie danej agendy 30 dní. T.j. ak sme to stihli do 10 júla (často kvôli výpisu ani nie), tak potom nám prvá platba od ÚP nabehla na účet až v mesiaci august. A ak to stihli do toho 10-teho dobre, ak nie, výplatu v auguste zase lepíme. Takže: májová výplata až v auguste, ale medzitým musíme spomínaných 782,94 € vyplatiť aj v júni, v júli a v auguste. Povedané našou rečou 4 mesiace žijeme na dlh. A +- 800€ x 4 = 3200 €. Kde ich vziať? Ako to riešiť?

Naše OZ ako zamestnávateľ, bohužiaľ, priznávam, že ... boli sme ochotní zamestnať iba takú pracovnú silu, ktorá bola schopná a ochotná časť z tejto sumy OZ prepožičať po celú dobu trvania ich zamestnania. I keď sme v podstate mali vstupný kapitál, viac ako 1000 €, vždy to bolo málo, lebo bolo treba platiť nájomné, stravné a iné. A čo je to suma 1000 €? To vydrží tak iba na ten nájom a stravné možno pár mesiacov. Že je to neetické a možno aj právne postihnuteľné. Nemyslím si. V našom prípade šlo o to, že ak tieto sily nezamestnáme, naše OZ prejde do útlmového režimu. Bude jedno z tých, ktorých členovia sa stretávajú nezáväzne raz za čas. Ak by sme to riešili týmto spôsobom, potom škoda času, a lepšie by bolo Združenie zrušiť. Chceli sme nájsť spôsob, ako preklenúť tento finančný deficit vlastnými zdrojmi formou pôžičky a získame dve schopné pracovné sily, ktoré si už bezplatne mnoho rokov odkrútili túto teraz im ponúkanú pracovnú príležitosť. Inak sa nedalo. Možno by sa niekomu zdalo, že ÚP hneď po podpise Zmluvy s danou organizáciou prevedie na jej účet časť prisľúbených financií, ale nie. Je to tak, ako som to opísala. Až časom.

Určite to nie je správne a možnosť získať pre rôzne neziskové organizácie pracovné sily je týmto nulová. Naozaj sa nájde málokto, kto to tak rieši ako my. Málokto, lebo... Aj keď je tu 100%-ná istota, že tie peniaze sa nakoniec človeku vrátia, ale musí na ne čakať minimálne 26 mesiacov a to je pre niekoho neprijateľné. Prečo je tomu tak? Vraj, v minulosti to takto nebolo. 50% potrebných nákladov hradil ÚP v predstihu a zamestnávateľ tú druhú polovicu. Ale... potom sa čosi udialo, Slováci zabudli, že tých 50% ich k niečomu zaväzuje a ... tak sme prišli o dôveru. Dúfam, že raz dôjde k zmene a takto by sa mohla podporiť zamestnanosť znevýhodnených skupín občanov.

Keď sa človek, či organizácia, popasuje s týmito dvomi problémami, je to potom už len o zodpovednom prístupe osoby zodpovednej za chod a prevádzku daných chránených pracovísk. S týmto problémy nemáme. Stačí naozaj dôsledne dodržiavať všetky dané pravidlá. Radšej na ten ÚP ísť aj dvakrát do mesiaca, overiť si správnosť svojho konania, ako potom prísť o platbu. Všetko ide. Dnes si myslím, že napriek tomu, že sme sa o „nový začiatok" pokúsili aj neskôr, zvládli sme to k spokojnosti všetkých. Dnes máme zriadené tri pracovné chránené miesta a kopec spokojných klientov v našom OZ.

Vraj, treba sa prikrývať takou perinou, ako človek má. Takže, tá pôžička je istý druh „násilia". Ale prečo by to malo byť násilie, keď ÚP neskúma, odkiaľ organizácia si zapožičia financie? A tváriť sa, že sú to financie OZ, je predsa nezmysel, keď ide o pôžičku - riadne právne podloženú, bez úrokov a ošetrenú na všetky prípady. A hlavne so súhlasom oboch strán. Toho, kto tú pôžičku bol ochotný OZ poskytnúť a samozrejme so súhlasom zástupcov občianskeho združenia.

Iba stále bojujem a neprestanem volať po zmene zákona č. 5/2004, aby človeka nemal ten zákon v hrsti. A keďže priamymi účastníkmi blogu SME sú i naši volení zákonodarcovia, v ktorých moci je navrhnúť zmenu zákonov, obraciam sa priamo aj na nich. Konajte, prosím; veď ide o obyčajných ľudí, ktorí potrebujú Vašu pomoc.

Eva Fulajtárová

Eva Fulajtárová

Bloger 
  • Počet článkov:  99
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vraj som filantrop, sociálne orientovaná a nadovšetko si cením možnosť slobodne sa rozhodnúť ... Zoznam autorových rubrík:  ... čo sa ma bytostne dotýkaKniha a jaNezaradené2- (dva mínus)Rozhodnut銍ASTIE SI TYPacientska advokácia/dôverníctObyčajné, ale s pomlčkoumôžem? Môžem, som naša VikinkaVšetkýmSúkromné

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu