Eva Fulajtárová
Spomienky trochu inak
Dnešok je pamätným dňom. Nie v kalendári (ozaj prečo nie?) ale v srdciach a v mysliach mnohých a mnohých. 21. august - nepotrebuje komentár. Ale...? Budem tak trochu čerpať zo spomienok mojej matky.
Vraj som filantrop, sociálne orientovaná a nadovšetko si cením možnosť slobodne sa rozhodnúť ... Zoznam autorových rubrík: ... čo sa ma bytostne dotýka, Kniha a ja, Nezaradené, 2- (dva mínus), Rozhodnuté, ŠŤASTIE SI TY, Pacientska advokácia/dôverníct, Obyčajné, ale s pomlčkou, môžem? Môžem, som naša Vikinka, Všetkým, Súkromné
Dnešok je pamätným dňom. Nie v kalendári (ozaj prečo nie?) ale v srdciach a v mysliach mnohých a mnohých. 21. august - nepotrebuje komentár. Ale...? Budem tak trochu čerpať zo spomienok mojej matky.
Dlho, celé roky som si myslela, že sú to takí istí ľudia, ako som ja, resp. celá moja rodina. Ľudia, ktorí celé roky chodia do práce, keď chcete aj podnikajú, zarábajú pre seba, žijú tak, ako sa im darí - niekedy lepšie, inokedy menej dobre. Ľudia s normálnymi problémami, ktorých občas trápi choroba, neúspech, nepochopenie či dokonca aj závisť iných. Skrátka, obyčajní ľudia. Takto vnímam seba, mojich blízkych, susedov, ale aj tých ostatných mne trochu blízkych z komunálnej politiky, ďalej lekárov, učiteľov a rôznych iných, s ktorými skoro denne prichádzam do styku. Skrátka, obyčajní ľudia!
Celej rodine odkazujem, už som tu. Tým, čo len na okamih kedysi zaváhali, či sa mám narodiť, alebo nie, odkazujem, že o tom nič neviem a ... majú odpustené. Pre všetkých chcem byť novou nádejou, slniečkom a rada by som, keby moje narodenie nikto nikdy ľutovať nemusel. Ani ja sama.
Nech sa snažím v živote akokoľvek dodržiavať všetky dobré mienené rady ako zdravo a správne žiť, vždy dôjdem k tomu istému cieľu. Ja tomu hovorím osud a genetika.