Teraz sú tu na rade súbeh dôchodku a zamestnania. Najskôr veľké „bum" - ideme na to - teda brať ľuďom prácu. Áno, možno až ¾ dôchodcov by sa rozhodlo, resp. rozhodne sa zostať doma na dôchodku. Najmä v tých vyšších vekových kategóriach. Naozaj má vláda tento krok dostatočne premyslený? Nejdem sa zastávať pracujúcich dôchodcov, nemám prečo? Ani ich neodsudzujem, že ukrajujú niekomu z chleba. Je to ich rozhodnutie pracovať, takže nikto nemá právo. Iba z rozprávania mnohých sa dozvedáme, že veľa z nich majú skrátený pracovný úväzok a to hlavne v školstve či v zdravotníctve. Učia menej hodín, mnohí slúžia iba pohotovosť, či sa nimi rieši zastupovanie počas stáži, PN-ky, resp. materskej. Prečo v riadnom pracovnom pomere? Aby si neskôr mohli požiadať o zvýšenie dôchodku. Majú na to právo. Riadne platia odvody a mnohí možno ani nevedia, že dôchodcovia nemajú nárok na odpočitateľnú dávku z daní. Takže dane platia na tvrdo celých 19%.
Čo vláda získa, keď sa pracovníkom v štátnej správe zruší možnosť pracovať pri poberaní starobného, či invalidného dôchodku? Alebo invalidný dôchodok sa neráta? Určite získa pracovné miesta. Nič viac. Tie miesta sa totiž musia niekým nahradiť. Tam sa na platoch neušetrí. A čosi stratí na daniach. Ako som už spomínala, v konečnom dôsledku dôchodcovia majú „vyššie dane". Takže ani na odvodoch, ani na daniach sa toho moc nezíska.
Čo stratí spoločnosť? Vysoko kvalifikovaných odborníkov, ktorí môžu pracovať bez obmedzení. Zvyčajne sú to ľudia primerane dobrého zdravia. Určite tí, ktorí majú zdravotné problémy, nepracujú. Títo ľudia nemajú malé deti, môžu sa práci venovať aj po skončení pracovnej doby a mnohí z nich tak aj robia. Sú v robote preto, lebo ich to veľmi baví, robota je pre nich mnohokrát viac ako rodina, vlastná domácnosť. Takí sú hlavne učitelia, vychovávatelia, ale i lekári, zdravoťáci či tí, mnohí nemenovaní, ktorých sa toto rozhodnutie má týkať.
Najväčšou stratou pre nás všetkých bude ich vysoká odbornosť. Naozaj sa to nedá získať za rok či dva praxe. Možno tu nastáva otázka, že ako má mladý človek nadobudnúť prax, keď spoločnosť preferuje pracujúcich dôchodcov? Ako a kedy? Možno tak, že bude viac peňazí na platy učiteľov a pravidlom nebudú triedy, kde je 30-31 žiakov, z toho 1/3 detí s rôznymi poruchami čítania, písania, resp. deti hyperaktívne. Na školách treba pre tieto deti vytvárať samostatné triedy s malým počtom žiakov, resp. dbať aj na bezpečnosť iných detí pred tými hyperaktívnymi. Toto všetko je záležitosť každej jednej školy vo väčších mestách na Slovensku. Deti síce ubúda, ale nie tých problematických. Našťastie, každá škola má nateraz dostatok voľných priestorov, takže tam by problém nemal byť. Ponechajme problémové deti skúseným pedagógom a tých mladých, takmer absolventov zaraďme do celkom obyčajných tried, kde sú menej problémové deti. Keby len na každej škole od septembra takto prijali pre každý ročník jedného pedagóga, tak ... vôbec by ich nebolo dosť. Totiž, nie je ich až tak veľa, ako sa hovorí.
Zdravotníci, lekári! Tí majú svoj svet, čo sa týka profesionálneho rastu, či kariérneho postupu. Skúsme skopírovať Západ, Ameriku. Rezidenti, resp. niečo obdobné aj u nás. Ale... naozaj máme tak veľa „nezamestnaných" lekárov, že si môžeme dovoliť tých najlepších nechať robiť na záhradkách ako dôchodcov? Kým sa z medika, resp. lekára s dvojročnou praxou stane odborník, musí na sebe moc a moc pracovať. Atestácie, prax, usporiadenie rodinných pomerov - to všetko vplýva na kvalitu jeho práce a tí najlepší, schopní alebo aspoň dobrí sú už v nemocniciach. A koho tam chceme dosadiť miesto tých skvelých, najsamlepších, vynikajúcich? A niečo podobné vnímam aj u ostatného personálu v nemocniciach. Napriek tomu, že sa mení štruktúra nižšieho zdravotníckeho personálu, vysokoškolské vzdelanie prax nenahradí.
Možno mnohých bude trápiť otázka, resp. budú čakať odpoveď - dokedy. Dokedy budú naši páni učitelia dôchodcovia učiť, aby nechýbali? Dokedy? Určite dovtedy, kým nebude dostatok skúsených učiteľov s praxou, ktorí budú chcieť učiť a byť učiteľom. Podobne je to aj v zdravotníctve. Do budúcnosti je potrebné navýšiť počet lekárov či stredného zdravotníckeho personálu. Niektorí budú oponovať a tvrdiť, že ich je dosť, že majú slušné platy. Neviem, či tie ich platy (po odpočte nadčasov) sú naozaj slušné. A dosť ich už určite nie je. Myslím, čo sa týka počtu v nemocniciach. Ale naše nemocnice potrebujú toľko lekárov, zdravotných sestier a iného personálu, aby sa tie „slušné platy" nedosahovali na úkor nadčasových hodín. A že na rozdiel od učiteľov lekárov a zdravotného personálu je u nás nedostatok? Áno, vedľa je Česko, Rakúsko, Nemecko. Nevadí. Nebojme sa prijať lekárov z Ukrajiny, z Ruska, atď. Veď určite sem neprídu nejakí treťotriedni, ale práve tá najsamlepšia špička. Tak, ako tá naša ide von. Nech prídu, nech ich pôvodni starší kolegovia naučia ako byť vynikajúci, aby práve im mohli uvoľniť to svoje nezastupiteľné miesto.
Pani Radičová, problém sa zdá podstatne zložitejší, ako iba na jedno vyhlásenie. A že tých vyhlásení zo strany našej vlády bolo už niekoľko, prosím, vážte slová.
