reklama

Morálka a zákon

Má rodič právo právnym spôsobom vzdať sa svojho dospelého dieťaťa? Zákon o rodine to nerieši. Podľa neho je dieťaťom osoba neplnoletá vo veku do 18-násť rokov, alebo dospelý človek, ktorý študuje. Právo pozná ešte jednu definíciu, že dospelý, nezamestnaný človek vo veku nad 18-násť do 25 rokov kým nepracuje, alebo nemá žiaden príjem, rodič je povinný postarať sa o jeho potreby. Takáto plnoletá osoba nemá nárok na žiadne dávky v nezamestnanosti, kým nie je zdravotne postihnutá.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Ale ako vnímať dospelého človeka, ktorý nie je pozbavený svojprávnosti a napriek svojmu mladému veku, niečo po tridsiatke, je plným invalidným dôchodcom? Na strane zákona je dospelý človek, ktorého zákon chráni z rôznych strán a to podľa stupňa jeho zdravotného postihu. Na druhej strane je stále dieťaťom svojich rodičov, poväčšinou žije s nimi v spoločnej domácnosti a je už len na rodičoch, ako toto svoje dospelé dieťa vnímajú. Či mu priznajú štatút člena domácnosti so všetkými právami i povinnosťami, alebo ho naďalej berú ako dieťa a prisudzujú si právo konať v jeho mene a rozhodovať za neho. Kým sú rodičia, alebo aspoň matka pri sile, dieťa má zvyčajne všetko, čo potrebuje a dnes sa tomu hovorí hotel - mama.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Iné je, keď na takéto dospelé dieťa je matka sama, sama sa musí postarať nielen o svoje invalidné dospelé dieťa, ale neraz musí chodiť do roboty, aby sa dalo vôbec prežiť.

Lenže... lenže to dospelé dieťa, ktoré už viac ako 10 rokov poberá plný invalidný dôchodok, odmieta byť dieťaťom a po istej dobe určuje pravidlá života v domácnosti. Samozrejme, všetky sú v jeho prospech a matka je iba na to, aby plnila jeho potreby a želania. Veď je predsa matkou a matky to majú ako popis práce zapísané v srdci. Rokmi stúpajú nároky a zo syna sa pomaly ale isto stáva agresor, tyran, ktorého správanie je neraz možno posudzovať až na úrovni trestného činu. Ale kde niet žalobcu, niet sudcu. Matka zvyčajne nemá dostatok odvahy, síl a naozaj jej v tom bráni ešte pocit matky a ... Synáčik zvyčajne dosiahne svoje a to nielen po slovných súbojoch, niekedy mu uletí aj ruka, nehovoriac o slovnej zásobe, ktorú tvorí na adresu matky iba zopár vulgarizmov. Keď sa k tomu pridružia menšie, ale aj väčšie krádeže osobných vecí matky, prípadne ostatných členov rodiny, už ďalej nieto čo rozmýšľať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Matka sa rozhodne danú situáciu riešiť po svojom. Rokmi skúšaná trpezlivosť došla a kdesi celkom udupala jej materinskú lásku v srdci. Po x-tej návšteve polícii u nich doma, podľa ktorých šlo iba o atak chorého človeka, sa radikálne rozhodla. Svojmu synovi, ktorému pred rokmi dala prednosť pred všetkým, čo si myslela, že ju urobí šťastnou, zrušila trvalý pobyt v byte, odišla do cudziny, kde si našla prácu a možno aj nový domov. Syn napriek tomu, že nemal právo bývať v jej byte, toto právo nerešpektoval a o vlastné bývanie sa v dohodnutej dobe nepostaral. Matka ho napriek tomu z bytu vyhodila, byt predala a odhlásila sa z miesta svojho trvalého bydliska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dospelý mladý muž, ktorý poberá pomerne slušný invalidný dôchodok, ktorý je síce len o niečo vyšší ako minimálna mzda, toto matkino konanie cíti ako veľkú ujmu. Bodaj by nie, keď sa z jedného dňa na druhý stal bezdomovcom. Vzhľadom na výšku jeho dôchodku nemá právo na sociálne služby mesta, lebo tieto sú určené iba ľuďom v núdzi. Dôchodok tohto muža by mu mohol zabezpečiť primerané živobytie, veď mnohí naši starkí majú oveľa nižší príjem a dokážu platiť byt, stravu lieky. Ale... na prvom mieste u tohto muža je zrejme alkohol, cigarety, takže veci ako lieky, bývanie, strava o tie by sa mal postarať ktosi iný. Jemu na tieto „drobnosti" nezostáva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napriek všetkému mu nielen matka, ale aj mesto i iní ľudia ponúkli riešenia. Neprijal ich. On sa predsa nebude prosiť nikomu, kedy môže to a to na nejakej ubytovni, on predsa nemôže... lebo je chorý, atď. Takže pomaly ale isto sa stáva symbolom nášho mesta a začína byť otravný. Ako miliónar času si myslí, že všetci jeho známi i známi jeho matky si musia vypočuť jeho životný príbeh, že ich dojme svojou bezmocnosťou, že ... zvyčajne to končí tak, že mu ponúknu nejakú drobnú sumu, cigaretu, alebo práve pripravenú desiatu.

Matka sa obrátila na kompetentných, že by sa ho rada právne zriekla, aby už nikto nikdy nespájal osobu jej dospelého syna s jej menom i osobou. Aby ju nebrali na zodpovednosť za jeho konanie, nakoľko vôbec nie je prítomná v jeho blízkosti, odmieta sa s ním stretávať a byť finančne povinná spolupodieľať sa na jeho potrebách. A vraj to nejde.

Právne sa v r a j nemožno vzdať svojho dospelého dieťaťa. Žiaden zákon o tom nepojednáva a keď takýto zákon neexistuje, nie je možnosť vyhlásiť Rozsudok v mene republiky, že ... súd na svojom zasadnutí takto rozhodol.

Zákon tohto typu vraj náš právny poriadok nepozná. Ono sa to dá vysvetliť aj tak, že plnoleté dieťa je v podstate dospelým človekom a závisí od každého z nás, s kým chceme žiť, s kým žiť nechceme a nikto nás k tomu nemôže nútiť.

Každý z nás si v plnom rozsahu zodpovedáme za svoje činy i následky svojho konania. Ale prečo sa kompetentní v prejednávaní životnej situácie neraz odvolávajú na rodičov a vraj bez ich účasti nemožno rozhodnúť. Rodič sa svojho (aj už dospelého) dieťaťa vzdať jednoducho nemôže a je predovšetkým jeho povinnosťou postarať sa o to, aby tento človek nebol spoločnosti na obtiaž.

Ale keď to platí v našom meste, prečo je potom plno bezdomovcov aj z radov mladých ľudí? Nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že každý bezdomovec má zdravotné problémy, je v núdzi a o tom, či sú psychicky v poriadku, ťažko sa vyjadriť. Ešte som nepočula, že ich túto situáciu by mali riešiť ich vlastní rodičia, prípadne iní príbuzní.

Iné je právo, iné morálka, etika či rodičovská láska. Ideálne je, keď to ide ruka v ruke, ale čo, keď to tak nie je?

Eva Fulajtárová

Eva Fulajtárová

Bloger 
  • Počet článkov:  99
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vraj som filantrop, sociálne orientovaná a nadovšetko si cením možnosť slobodne sa rozhodnúť ... Zoznam autorových rubrík:  ... čo sa ma bytostne dotýkaKniha a jaNezaradené2- (dva mínus)Rozhodnut銍ASTIE SI TYPacientska advokácia/dôverníctObyčajné, ale s pomlčkoumôžem? Môžem, som naša VikinkaVšetkýmSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu