Tým, čo ma z príspevkov nestihli spoznať, nech tak urobia dodatočne, ale trochu sa pripomeniem. Som starší človek, ktorému ťahá už dôchodkový vek a pracujem. Nie som žiadny post-komunistický zbohatlík, viem, čo je nezamestnanosť, vyhadzov z roboty, možno aj bieda. Poznám život mladých rodín, choroby, ale mám skúsenosť i s exekútormi, viem, čo je splácať dlhy i „odtŕhať" si od úst. Dokonca som na pár rokov takmer zmenila môj trvalý pobyt za ten „nemocničný" v rôznych mestách Slovenska, teda nie som dieťa šťasteny bez chorôb a iných neduhov. Som skrátka človek, úplne bežný, akých je v mojej populácii 80% a tak aj žijem. Iba možno myslím trochu inak. Lenže to moje myslenie nie je súce pre slabé povahy.
Treba spoplatniť zdravotníctvo? Či zase zaviesť nejaké tie poplatky, kedy a kde? Čas dvadsaťkorunáčok sme si užili všetci a dosť dlho. Ako nás to zaťažilo, neviem. Mala som výnimku. Mám Zlatú Jánskeho plaketu za darcovstvo krvi, takže bolo mi odpustené. Že ja môžem o niečo rozprávať? Môžem. Darovať krv 56x to chcelo 56 x si minimálne privstať, niekedy precestovať 80 km a takto neúčelne „zabiť" celý deň. Mne to vtedy tak nepripadalo, robila som to preto, lebo to mám v krvi. Ale tento príspevok nie je o darcovstve, ale o poplatkoch.
Dobre. Bola som oslobodená. Ale mám manžela, v tom období som chodila po lekároch aj s vnúčatami a nie vždy bola k dispozícii mamina peňaženka. Nevadí. Prežili sme to. Prežili to dôchodcovia, mamičky na materskej dovolenke, nezamestnaní. Zostáva otázkou, či to nášmu zdravotníctvu pomohlo. To už posúdiť neviem.
Dobre. Je potrebné spoplatniť zdravotníctvo a v akom rozsahu? Som za! Napriek tomu, že čoskoro budem žiť iba z môjho dôchodku, do ktorého mi možno bude raz doplácané ako do minimálneho. ??? áno, nepracovala som a z posledných desať rokov mám odpracovaných necelý rok. Môj príjem to je iba tzv. ČID a vraj ten mi môže zostať ako starobný. Mala som sa venovať sebe a nie charite. Čo už s tým? Možno sa mojím terajším príjmom o čosi navýši a štát mi nebude musieť doplácať do toho minimálneho. A možno ani nie, lebo zatiaľ mám manžela. Ale ani o dôchodku tento príspevok nebude, aj keď s tým úzko súvisí.
Dvadsaťkorunáčky sme prežili všetci. Dokonca platili za pobyt v nemocnici aj tí, ktorí v nej zomreli. Taký bol zákon. Mňa však trápi čosi iné.
Myšlienka, aby zo všetkých príjmov sa platilo povinné, možno iba symbolické, zdravotné poistenie. Samozrejme tí, ktorí tie príjmy majú. Akékoľvek. Vychádza mi z toho, že platiť by nemali iba deti. Takže všetci - pracujúci v riadnom pracovnom pomere, aj pracujúci na dohodu - tam by to mohlo zostať ako doteraz - myslím percentuálne. Možno by som šla nejakým percentom dolu. Ale určite by mali platiť zdravotné nezamestnaní, evidovaní na ÚP. Nemuselo by to byť toľko, ako pracujúci, ale istým percentom by mal byť odvádzaný príspevok z podpory nezamestnanosti a potom pevnou sumou - menšiou ako u dobrovoľne nezamestnaných - u tých, čo sú na ÚP evidovaný kvôli príspevku. Čo tak 2-3 € za mesiac? Symbolické, ale bola by tu zodpovednosť. To isté navrhujem aj u dôchodcov. Keď zvládli platiť 20-korunové poplatky, zvládli by aj l-2% odvodov z príjmu svojho dôchodku. Podobne aj ženy na materskej. Kým by poberali peňažné dávky v materstve, odvádzali by isté percento, ako dôchodci, keď by prešli na rodičovský príspevok, tak by platili pevné, symbolické čiastky. ... a hotovo!!!
Mnohí budú namietať, že je to ... doplňte sami. Ale myslím si, že predovšetkým spravodlivé a možno, možno by to trochu pomohlo. Opýtam sa inak? Či dôchodcovia nemajú svoju účasť na vyberaní si tej svojej dávky v rezorte zdravotníctva mesiac čo mesiac? Majú. A možno aj nepomerne viac, ako iní. Že vraj máme byť solidárni s tými menej solventnými? Áno, ale ak dôchodca, ktorého dôchodok je viac ako môj príjem a dôchodok spolu a nemá s tým spojené žiadne výdavky, zdá sa mi to nesolidárne, skôr je to výsmech priamo do „ksichtu" tým, čo pracujú. Že pán dôchodca si ten dôchodok odpracoval? Áno, aj to je pravda, ale existovali a existujú aj predčasné dôchodky a poznám ľudí, ktorí majú štatút dôchodcu od 48 rokov veku, takže akážeto solidárnosť? Nehovoriac o tom, že sú to práve ľudia z tejto sociálnej skupiny, ktorí radi chodia do ambulancií prezentovať sa prezentom. Nie je to výnimkou a akosi sa to u nás stalo kultúrou národa.
Mamičky doma s dieťaťom - aj tie, i keď občas využívajú služby zdravotníctva. Tie,ktoré povedia, že nie, tak nech to berú ako symbolicky dar zdravotníctvu za svoje dieťa. A to tie služby určite využíva. Alebo, možno by mohli mať nejaké to očkovanie zdarma. Predsa len, maminky by mali byť zdravé a nie ležať niekde doma s chrípkou.
Zabudla som na niekoho? Ak dokážu si platiť pomerne dosť veľkú sumu dobrovoľne nezamestnaní, neevidovaní na ÚP, prečo nie tí, ktorých som spomínala? Vraj, aj na mňa raz príde. Viem. Počítam s tým a som pripravená niesť za to zodpovednosť.
Dobre! Možno som necitlivá, nehumánna, zlá, vypočítavá, atď... Možno! Ale ak sa do života zavedie zvýšenie DPH o 2%, výjde nás to možno tak isto, resp. mnohých aj viac, nakoľko kupovať musíme všetci. A tí, ktorí majú tie dôchodky trochu vyššie, radi obdarúvavajú svoje vnúčatká - hračky, počítače, iné a iné... A tam možno bude aj vyššie DPH ako tie 2% a vôbec to nebude nikoho bolieť. Veď ide o darček svojim. Lenže aj ten príspevok zdravotníctvu môže byť darčekom. Nielen pre svojich, možno aj pre seba.
