Ten, kto nazrel do mojich príspevkov, asivie, aká som. Som... hlavne čitateľná. Aj keď som nikoho o to neprosila,dostala som do vienka silné sociálne cítenie. Moje okolie tvrdí, že nie dostala,iba som ho získala ako pridanú hodnotu od života, ktorý sa so mnou nikdynemaznal. Nech je pravdou čokoľvek, jedno je pre mňa úplne samozrejmé. Dokážemv „topánkach kohokoľvek“ ísť spolu s ním. Aj vtedy, keď sú pohodlnéa netlačia. Len, len...
Napriek ich cene, kvalitea majiteľovi nedokážem sa v nich cítiť prirodzene, stále mám pocit,že sa potknem a spadnem. Obutá v takejto obuvi som nikdy neprešladlhú cestu a po istom čase som ich vrátila, alebo som sa vrátila a„topánočky“ odložila zase pre strýčka náhodu.
Ľudia, s ktorými zvyčajne prichádzamdo styku, na parádu i luxus nikdy nemali. A pre mňa zaujímavé je ajto, že po ňom ani nikdy netúžili. Možno, keby sa ich snaženie uberalo týmtosmerom, nestretávali by sme sa tak často. Podobne ako i ja, aj oni sú preokolie a ľudí, s ktorými žijú a pracujú čudní, iní. Práve pretieto ich danosti sú neraz zo života ostatných v danom okolí vylúčení. Ževraj pre nespôsobilosť. Pýtam sa, ale koho?
Keď človeka vylúčia z danej komunity,ono to zvykne niekedy trochu, niekedy viac, bolieť. Záleží od toho, kto tvorítú komunitu a aké mal v nej postavenie. Vždy to však musí prijať!Odvolanie proti tomuto tvrdému verdiktu neexistuje, dopredu sa zamieta. Leboten, alebo tí, ktorí rozhodli, svoje konanie zdôvodňovať nemusiaa zákon...
Línia tohto príspevku zrejme nasvedčuje,že hovorím o medziľudských vzťahoch. Aj! Chcela by som však rozprávaťhlavne o tom, ako človeka z istých bežných ľudských aktivít vylučujúrôzne „dané komunity“ – spoločnosti. Opakujem: Lebo, ten, alebo tí, ktorírozhodli, svoje konanie zdôvodňovať nemusia a zákon na ochranu týchto ľudíjednoducho ešte nikto nevymyslel a neschválil.
Nezamestnaná žena necelé tri roky preddôchodkom, s právnym postavením – poberateľka čiastočného invalidného dôchodku, ktorému však do výšky životného minima chýba viac ako 1/3,vydatá, bez starostlivosti o deti a iných právnych záväzkov, žijúcavo vlastnom rodinnom dome – ide žiadať o produkt mobilného operátora. Akosa k nej zachovajú?
Nemá šancu. Ani na druhý, čitretíkrát. A dokonca to nemusia ani zdôvodňovať prečo, lebo to majúuvedené v Zmluvných podmienkach. „Spoločnosť má právo odmietnuť zákazníkaaj bez udania dôvodu!“ Aby som žiadnej nekrivdila, podobne sa zachovali ajostatné dve spoločnosti. Pritom u jednej som už bola klientoms pravidelnou mesačnou platbou a vtedy bol ten môj ČID podstatnenižší.
Tá istá žena v nádeji, že si splnísvoj veľký sen sa po dlhých úvahách rozhodne požiadať o pôžičku. Skúsi tonajskôr v bankových inštitúciach, ale výsledok podobný akou mobilného operátora. Bohužiaľ. Až na jednu z nich ju príjem jejmanžela vôbec nezaujíma a nie je ochotná ho ani registrovať. Jej príjemtotiž nedosahuje výšku životného minima!!!
Rozhodnutá nevzdať sa, skúšaďalej. Prostredníctvom predajcov splátkových produktov na nákup spotrebnéhotovaru sa obracia takmer na všetky spoločnosti. To isté. Manželov príjem nie súochotní akceptovať ako spoločný príjem rodiny a zarážajúce na tom je, žeobchodní zástupcovia týchto spoločností, teda pracovníci prvého kontaktu,odmietnu s touto ženou spísať čo len žiadosť o poskytnutie pôžičky.Potencionálna zákazníčka si chcela kúpou notbooku a tlačiarne vytvoriťpriestor nielen pre ďalšie vzdelávanie, ale aj pre rýchlejší a bezproblémovýkontakt so svetom prostredníctvom internetu. Dokonca ani spoločnosť, ktoráprostredníctvom reklamy doslova ľuďom vnucuje tak x-krát ponúkaný produkt nasplátky – všetko iba za 300,- Sk mesačne, neprejavila záujem.
Netvrdím, že každý, kto zastupuje dané spoločnosti,musí mať právnické vzdelanie. Isté znalosti z oblasti práva však mať musí,alebo by mal mať. A keď nie už z justičného práva, tak aspoň zosociálneho práva, nakoľko sa stretáva práve s rôznou klientelou. A akby mal iba tie najzákladnejšie poznatky z tejto oblasti, tak musí vedieť,že...
V prípade, že ak dávka, ktorúsociálna poisťovňa pravidelne vypláca človeku a táto nedosahuje výškuživotného minima, tento človek je zo zákona „niekým dotovaný“, niekto musí mať vočinemu vyživovaciu povinnosť. Zvyčajne to býva manžel, manželka, alebo tomôžu byť i iné osoby, ktorým súd určil prispievať mu do výšky životnéhominima.
Lenže obchodní zástupcovia, tedapracovníci prvého kontaktu daných spoločností, sú predovšetkým ichreprezentáciou – mladí a pekní -, ich úlohou je najmä v danejpredajni byť a občas čosi spísať, či zatelefonovať. O tom, že by maliaj čosi vedieť, ich spoločnosť nepoučila, že by sa mali aj vzdelávaťa poznať právne danosti o svojich zákazníkoch, to by bolo už nad ich sily.Keby to vedeli, robili by čosi iné a za viac.
Istá banková spoločnosť, ktorúz televíznej obrazovky poznáme ako „míting seniorov“ má sícev žiadosti uvedené – spoločný príjem všetkých členov rodiny, ale ...
Dotyčnú dopredu upozornili, žepoistenie pôžičky v čase choroby, alebo priznania trvalej invalidity jepre ňu zbytočné, aby to v žiadostineuvádzala. Vďaka za toto jej odporúčanie. Chcela sa poistiť iba pre prípadsmrti a dokonca ani to nie je možné bez výhrad.
Smola, ak ktosi poberá čiastočný invalidnýdôchodok, zrejme má nejaké zdravotné problémy.
V prípade, že na danúdiagnózu berie lieky a náhodou zomrie na následok daného ochorenia,neplatí ani poistenie pre prípad úmrtia. V prípade, že jeho invaliditabude po prehodnotení pozmenená na viac ako 70%, poistenie v rámci trvalejinvalidity neplatí. Totiž, to nebola priznaná trvalá invalidita, ale len uždaná invalidita upravená na trvalú.
Aj keď žiaden zákon o úpraveinvalidity nikde nepojednáva a pozná dnes iba percentuálnu s tým, ženad 70% je to stav trvalej invalidity, pre túto bankovú spoločnosť to neplatí.Možno pre ňu aj áno, len nie pre tú danúpoisťovňu, ktorá ich klientov poisťuje.
Aj keď je človek zamestnaný, relatívnezdravý a za posledný rok bol PN viac ako 30 dní, nemá šancu poistiť sau tejto spoločnosti bez výhrad. Totiž, ak by sa mu nedajbože ochorenievrátilo a on by kvôli tomuto ochoreniu zostal trvale invalidný, alebo akpo tomto ochorení trvale berie lieky, poistenie je zbytočné. A tu nemusíbyť vôbec reč o život ohrozujúcich ochoreniach – srdcové, mozgové, cievnéči iné príhody. Stačí zápal sedacieho nervu, pásový opar, u žiengynekologické problémy; o týchto je málokedy správne rozhodnuté, želiečenie je ukončené a ak aj áno, zvyknú sa opakovať. A čo keď človekpráve kvôli dlhodobému ochoreniu – zápal sedacieho nervu sa niekedy lieči viacako pol roka, sa dostal do finančných ťažkostí, ktoré treba riešiť. Keď sa razlekár rozhodne liečbu ukončiť s tým, že človek je fyzicky v poriadku,načo potom obmedzenia? A že sa dané ochorenie môže vrátiť? Aj chrípkučlovek môže dostať do roka i trikrát, tak prečo nie zápal močovéhomechúra?
Takže istota, že si človekzoberie pôžičku, poistí sa pred prípadom neschopnosti splácať ju, je naozaj nadlhé lakte. Aj pre zamestnaných.
Čo sa týka dotyčnej, ktorú sprevádzame privybavovaní pôžičky, alebo kúpy rôznych iných produktov rôznych spoločností, máešte smolu navyše. Jej blízky príbuzný spolu so svojou rodinou je u neja jej manžela prihlásený na trvalý pobyt, aj keď spolu nikdy nebývali.A ten jej blízky príbuzný je až po krk po uši zadlžený u všetkýchmožných bankových inštitúcií, spoločností či nebankových subjektov. I keďna tomto jeho stave dotyčná nemá ani najmenšiu vinu, stáva sa pre všetkysubjekty, ktorým on dlží osobou nedôveryhodnou, dopredu označenou zaproblematickú. I napriek tomu, že x-krát dokladovala svoju bezúhonnosť ajsplatením niekoľkých ich pôžičiek bez problémov a prieťahov, nepochodila.Kým sa nevyrieši problém s klientom, ktorý s danou osobou zdieľaspoločný pobyt, jednoducho nemá najmenšiu nádej.
„Spoločnosťmá právo odmietnuť klienta aj bez udania dôvodu!“
A teraz sapýtam: Je táto veta v súlades dodržiavaním základných ľudských práv?
Poďme sumarizovať ešte raz. Ak stenezamestnaný, na čiastočnom invalidnom dôchodku, ktorého suma je menšia akoživotné minimum, nemáte možnosť vybaviť si žiadnu pôžičku. Skrátka nikde.A nič na tom nemení ani situácia, že už roky trvalo žijete s kýmsi v manželskom zväzku. . Nech teda o pôžičku požiada druhá,bezproblémová, strana. Ale... aj človek na ČID chce mať pocit, že je svojprávnya má právo riešiť isté veci podľa svojho. O ponúknutie zárukyv osobe ručiteľa, ktorý je riadne zamestnaný a dokonca ako životný partnerzo zákona zodpovedá za všetky dlhy danej rodiny, spoločnosti nejavia záujem.
Ak má človek šťastiea v preddôchodkovom veku získa pôžičku, poistiť sa nemusí byťproblém. Problémom je, keď si začne uplatňovať jej plnenie z tituludlhodobej PN-ky, invalidity, alebo aj v prípade smrti. A niektoréspoločnosti, dokonca i banky človeka poistia bez presne špecifikovanýchpodmienok a ak nastane ten daný okamih, klient spoločnosti má problém.Nepreštudoval si bližšie podmienky danej poistnej spoločnosti, ktoré sícev čase podpisu poistenia nemal ani možnosť, lebo mu neboli predložené. Súiba dodatkom poistnej zmluvy k pôžičke.
Čo viac poškodilo žene, ktorá sa uchádzalao pôžičku v snahe získať za ňu notbook a tlačiareň? Skutočnosť,že suma jej dôchodku je o tretinu nižšia ako životné minimum, alebo to, žeje príbuzný, ktorý je u nej prihlásený na trvalý pobyt, je dlžníkommnohých spoločností, vrátane bánk? Ako to má človek zistiť, keď: „Spoločnosť máprávo odmietnuť klienta aj bez udania dôvodu!“ Ak by ten dôvod uviedli, nech byto bol ktorýkoľvek z uvedených – nízky príjem alebo nedôvera,z dôvodov dlžníka člena ich rodiny, - obaja sú na hranes dodržiavaním ľudských práv a sú žalovateľné. To prvé, že nízkypríjem sa dá ošetriť ručiteľom a vysloviť podozrenie, obviniť dopredu, ženiekto nebude splácať svoj daný záväzok, lebo ... ktosi u nich býva, ktotak už urobil (hoci ide len o administratívne povinnú evidenciu), jepredsa postihnuteľné. Akým právom má ktokoľvek sa k niekomu vyjadriť, žeje nedôveryhodný, či podvodník, len preto, že jeho príbuzní konajú tak, akokonajú?
Kto mi poradí, čo robiť, abyveta: „Spoločnosť má právo odmietnuť zákazníka aj bez udania dôvodov!“ sa užv podmienkach daných spoločnostiach v tejto forme neobjavovala?
Prirodzene, je právom daných spoločnostírozhodnúť sa, komu svoje služby poskytnú a koho odmietnu. Ale mali by toodôvodniť a písomne.
Dané skutočnosti, ktoré v príspevkuspomínam sú realitou a určite nie sú len mojím problémom. Pýtam sa: - aledokedy to tak bude?
