Koncom mesiaca môjho nástupu smeoslavovali jeho narodeniny a vzápätí som sa až vtedy dozvedela, že môjnový kolega je nositeľom tohto mena. A ja, človek vychovávaný v duchutradícií, že starších pánov treba volať ujo, pán... prípadne súdruh, somsi identitu jeho mena dlho, predlhoneuvedomovala. Bol síce mojím kolegom viac ako desať rokov, no v duchuhore uvedeného, som ho celý ten čas vnímala ako človeka bez mena, prípadne lenako kolegu.
Samozrejme, každý rok som malak nemu aj ľudsky bližšie, lenže bez jeho snahy priblížiť sa ku mne, akok človeku, k žene a pritom mi neublížiť, naše vzťahy boli vždyiba v rovine kolegiality. Ale mala som aj ja svojho Valentína. Dokoncaživého.
Vôbec nebol môj a vtedy som si tovôbec neuvedomovala. Len vždy 14. februára, keď sme mu gratulovali, neustáleopakoval. Nielen ja mám sviatok, ale sviatok má dnes hlavne láska. Možno našistarší kolegovia, ktorí v tom období akoby masovo, rok čo rok, spontánneoslávili 50-tku, vedeli, o čom je reč. Ja, najmladšia v kolektíve,som iba zírala. 14. február bol pre mňa vždy významným dňom, kedy som mohlamôjmu milému kolegovi povedať, že si ho vážim, že ho mám rada a že takýmpre mňa zostane navždy. Teda, roky rokúce bol pre mňa 14. február dňom, keď sommala komu prejaviť svoje city, svoju lásku, deň na ktorý sa nezabúda.I keď tieto prejavy boli iba v rovine prijateľnosti, lebo naozajo tom bol náš vzťah – byť človeku človekom, nikdy na dotyčného pánanezabudnem.
Po roku 1989, kedy som už dávnov danom kolektíve nepracovala, Valentín mi zostal. Kým sa dalo,pripomenula som si to osobnou gratuláciou, neskôr iba blahoželaniek sviatku prostredníctvom pohľadnice, telefonátu. Ale vždy to bol iba tenkonkrétny, môj Valentín, kolega. A tak to zostalo dodnes. Bohužiaľ, tenpán pred nedávnom od nás navždy odišiel, ale napriek tomu v mojom vnútri14. február patrí iba jemu. Spomienke na neho ako na dobrého človeka, kolegu,kamaráta.
Dnes, keď je 14. február Dňomzamilovaných, keď sv. Valentín ľuďom po celom rozdáva lásku a drobnéradosti, akosi sa mi celé roky nepodarilo s ním splynúť. Určite je topríležitosť povedať komusi trochu viac okázale a s pompéznosťou, žeho mám rada, že ho milujem. Obrovská príležitosť je to pre predajcov drobností,sladkostí a predavačov kvetín. Kľudne, s pokojom. Kto to tak cíti,prosím! Predsa každý má toho svojho Valentína. Len nech mi tento sviatok láskynikto na silu nevnucuje, vrátane médií. Moja rodina pozná môj postojk tomuto Dňu lásky a zaľúbených, a rešpektujú to.
Mne sa tento deň až kým mi bude pamäťslúžiť bude spájať s menom môjho bývalého kolegu, dobrého človeka,kamaráta. Určite bola v našom vzťahu aj láska. Ale láska, ktorá človekupomáhala v mnohých zložitých prípadoch zostať sama sebou, nie láskamajetnícka, láska, ktorá by iným ubližovala. Dokonca i moje dospelé detisi práve v ten deň spomenú na istého láskavého uja od maminyz roboty, ktorý im občas čosi po mne poslal, čo sme „nafasovali“a dokázali sme sa toho zriecť. Ale hlavne, bol to ten ujo, ktorý 14.februára mal roky rokúce meniny a vôbec sa o tom, aký je slávny, nevedelo.
