Kamennápolievka
Na tento príspevok si spomeň vždy, keď mášna čosi chuť – chuť iba tak si pomaškritiť na čomsi dobrom. Spomeň si naňvtedy, keď stojíš v potravinách pri pokladni a pozeráš ostatným dokošíka, čo by si z neho Ty dala preč.
Nakupujeme veľa alebo málo potravín? To,čo donesieme domov aj spotrebujeme, alebo kupujeme už s istou dávkouzotrvačnosti a rutinne? Ak to aj spotrebujeme, potrebujeme to pre nášorganizmus, alebo to zjeme iba preto, že sme si na to zvykli?
Potom nazrime do svojho vozíkaa uvažujme? Na ako dlho si týmto nákupom robíme zásoby? Na deň, dva, aleboto je iba na dnes? Prečo sme kúpili práve to, čo máme vo vozíku a nie čosiiné? Lebo práve teraz máme na to chuť, lebo je to zdravé, lebo to milujú našedeti, lebo to zasýti?
Kúpili ste, alebo už bežne nakupujetepotraviny, o ktorých ste pred rokmi nevedeli, že existujú, že sú tie vecijedlé, nepoznali ste ich názvy, pomenovania? Aký máte pri tom pocit?
Uspokojuje vás to, alebo je to užkaždodennou rutinou?
Pri pohľade na vozík plný tovaru, ktorý mázákazník pred vami skúste aspoň odhadom určiť jeho cenu? Že sa vám to nedaría nemáte záujem? Skúste si vopred stanoviť cenu vlastného nákupu, potravínosobitne. Pýtate sa ma, načo by ste to robili? Možno aj preto, aby ste nazáklade jedného až dvoch nákupov vedeli odhadnúť výšku nákladov, ktorépotrebujete na nákup potravín a vecí spojených s bežným chodomdomácnosti. Viete si prepočítať, ako dlho musíte pracovať, aby ste túto sumuzarobili?
Príliš veľa otázok a žiadna odpoveď.Človek nemá predovšetkým záujem venovať týmto veciam zvýšenú pozornosť, lebojesť je nutnosť každého živého jedinca. A prepočítavať všetko na peniaze,zvlášť keď ide o výživu, to sa neoplatí. Takže väčšina z násnakupujeme rutinne, bez ohľadu, či to človek potrebuje, alebo nie. A keďsa to už raz kúpi, tak sa to poväčšinou aj skonzumuje. A peniaze súobeživo, ktoré slúži k uspokojovaniu našich potrieb.
Ale prečo toho, čo jeme, musí byť tak veľmi veľa a také veľkénepreberné množstvo na pultoch či v regáloch našich obchodoch? Veďpolovica z toho je nepredajná!!! Polovica z toho, čo zostalo pozáručnej lehote sa – žiaľ – nanovo spracuváva, či to už zákon povoľuje alebonie. A tá polovica, ktorú už nemožno nanovo spracovať sa stáva biologickýmodpadom. V reči ekonómov povedané, že keby tá druhá, nepredajná, polovicaneexistovala, tá prvá by mohla byť o polovicu predajnej sumy lacnejšia.Lebo zákazník platí aj za to, čo obchod neskôr zlikviduje ako odpad. Odbornícina výživu sú toho názoru, že keby človek skonzumoval iba polovicu toho, čodenne zje, stačilo by. Jemu áno, ale... určite nie ekonomike, ktorá výroboupotravín zamestnáva ľudí, výrobou – chovateľstvom či pestovateľstvom základných zložiek potravín sa podieľa nazamestnanosti, atď...
Existuje niekto kto by tento problém chcelzvládnuť za všetkých? Asi nie. Určite nie. Ale keby každý z násskonzumoval iba o jednu štvrtinu toho menej, ako to bežne robíme, nemuseloby sa toľko dorábať a ... čo na to naša príroda, ekológia, čo na to naše vody,lesy...
Čo na to my, ľudia?
Nie, naše nákupy vôbec nesúvisia so zmenami klímy na tejto planéte. Anis tým, čo mala moja rodina dnes na obed. To nech riešia iní, povolaní.
Dnes takmer už biblický príbeho kamennej polievke, ktorá zasýtila celú dedinu, poznajú ľudiaz ústneho podania. Moja „kamenná polievka“ je o skutočnom kamenia skutočnom hlade, či hladovaní.
Kdesi vo vnútrozemí vyhladovanej Afrikymatky svojim deťom zvyknú variť kamennú polievku. Ako vonia a akú má chuť?Nikdy som ju nechutnala, ale viem presne ako chutí a vonia. Vonia tak, ako to, čo jeme my akože už nadnormua chutí ako potraviny, ktoré sa po uplynutí záručnej doby v našichkončinách stávajú biologickým odpadom.
Pri varení tejto polievky, naktorú deti prevažne tmavej pleti, čakajú celé hodiny kým sa kamenná polievkauvarí, matka im pri jej varení rozpráva, že síce nepoznajú nové chutea vône tej dnešnej, ale že bude chutiť rovnako dobre a na danú chuťsi rýchlo zvyknú, tak, ako sme si my, ľudia v našej zemepisnej šírky,zvykli na tie ich. Rozpráva im o tom, že keď ju zjedia, budú mať dostatoksíl, vrátane tých nadprirodzených a už nikdy nebudú cítiť hlad. Deti tomuzvyčajne uveria a keď sa táto kamenná polievka konečne dovarí, chutí imcelkom inak, exoticky. Čo na tom, že je to len číra skala vyvarená vo vode,možno so stopami minerálov, že ich vôbec, vôbec biologicky nasýtiť nemôže? Aleoni veria v silu slova, myšlienky.
Takže v istých kútoch Afrikymnohé z deti, ktoré majú to šťastie, že prežijú vrodenú či získanú formuHIV, žijú celé roky na kamennej polievke. A dokonca v jej silu veriaaj matky týchto detí, lebo kým sa kamenná polievka uvarí, mnohé z nichpospia a nepýtajú jesť. V niektorých oblastiach sa varí aj týždeň,dva. A mnohé z detí dokonca umrú, obradu jedenia kamennej polievky sauž nedožijú. Len akosi nikomu nedochádza, že umreli od hladu.
Preto sa pýtam seba samej a topomerne dosť často: nie je nadbytok potravín – či to už ich výroba, alebo ajsamotná ich konzumácia, pre nás istou formou kamennej polievky? Že nám okremvlastného pocitu príjemnej chuti a možno aj viery, že keď budeme jesť načo máme chuť, čo vidíme a na čo – na rozdiel od detí tretieho sveta – námstačí peňaženka, budeme mať viac síl a možno aj tých nadprirodzených,nadmerná konzumácia vôbec neprospieva?
Na poplach bijú lekári, ženapriek dostatku, i keď mnohí v relatívnej chudobe, sme populáciouchorých obéznych ľudí s vysokou spotrebou potravín akéhokoľvek druhu. Súto akoby preteky, kto vyrobí viac a lacnejšie a keď je to už na týchpultoch, tak to treba predsa zužitkovať. Výživa a potraviny, ich výroba,preteky kto koľko a za čo, je možné prirovnať k boju so zbraňami. Lens tým rozdielom, že výstrel zo zbrane človeka usmrtí zvyčajne naraz, a nesprávnenávyky v stravovaní, či to už preto, lebo na to máme, alebo aj preto, žena správnu výživu nemáme, zabíja nás pomaly.
Že by medzi nami bolo až toľkomasochistov, alebo dokonca samovrahov? A stačí tak málo. Možno iba to, žednes si neotvoríme tú povestnú rituálnu dvanástku, alebo odd. kde nám predajcavnucuje slané chrumky, čípsy, jednoducho budeme ignorovať.
Skôr som však presvedčená, že viac ľudíbudú ignorovať mňa a tento môj príspevok ako tie slané čípsy.
Dobrú chuť – všetkým- ku konzumácii vlastného ja!!!
