Neraz sa pýtam, či aplikáciou tohto zákona nemožno riešiť bezdomovectvo? Je pravdou, že byť bezdomovcom je v istých prípadoch jediným možným riešením, ale aj tak. Možno načas. Každý, kto chce, resp. kto má záujem zmeniť svoj život, dokáže to. Lenže... často je tento spôsob života akýmsi životným štýlom, človek si ho zmení na štandart, stotožní sa s jeho filozófiou a už sa v tom celé roky vlečie.
Uplatnením tohto zákona by sa to mohlo čiastočne zmeniť. To, že sa oslovia priami príbuzní týchto ľudí, deti a súdnym rozhodnutím sa im uloží povinnosť postarať sa o svojho otca, matku. Možno si to príliš idealizujem a ktohovie, koľko takýchto rozsudkov už padlo? Viem, každý z nás je zodpovedný sám za seba, svoje konanie. A či človek skončí na dlažbe, je do určitej miery aj jeho „zásluha" a ten, kto takto žiť neplánuje, robí všetko preto, aby sa tomu vyhol.
Dnes už nielen muži, ale aj ženy neraz prepadnú rôznym druhom závislostí, hľadajú ľahší spôsob života a vo vidine mať sa lepšie v nie jednom prípade sa vzdávajú starostlivosti o deti, o muža. Odchádzajú za svojím snom žiť v pohodlí a bez námahy. Neskôr, keď skončia na ulici, deti už nejavia záujem o kontakt s matkou. Ale je tu zákon, či morálka!
Zákon o rodine zaväzuje deti postarať sa o rodičoch v núdzi, v chorobe, ale platí to aj v prípadoch, keď sa rodič v minulosti nesprával ukážkovo, keď rodina a hlavne deti kvôli nemu trpeli či dokonca strádali, alebo keď rodič v minulosti dieťa opustil?
Iný zákon dáva rodičom možnosť vydediť svojich dospelých potomkov a to okrem iného z dvoch vážnych dôvodov. Jedným z nich je neposkytnutie pomoci v čase choroby, alebo dlhodobý nezáujem o rodiča zo strany dospelého dieťaťa. Ide tak o priamu, či nepriamu pomoc, udržiavanie kontaktu, prejavenie záujmu o rodiča, a pod.
Druhým vážnym dôvodom je, keď dospelé dieťa trvalo vedie neusporiadaný život. K tomuto vyjadreniu zákona je možno doložiť aj to, keď dospelé dieťa svojím neuváženým a protiprávnym spôsobom života komplikuje život ostatným príbuzným, či len okoliu.
Súhlasím s daným obsahom tohto zákona. Len sa pýtam. Keď je tento zákon prijateľný vo vzťahu dedičstva a možno ho uplatniť v rámci vydedenia dospelých potomkov, nie je možné ho aplikovať aj na isté „vydedenie" svojho rodiča zo svojej zákonnej zodpovednosti? A to v tom prípade, keď rodič v minulosti nejavil záujem o svoje deti, nestaral sa o ich potreby a keď vedie, ev. stále vedie neusporiadaný život.
Tieto dva moje príspevky sú plné ľudskej bolesti. Na jednej strane matka sa chce vzdať svojho dospelého syna, ale zákon vraj takýto „rozvod" nepozná. Na strane druhej zákon ukladá dospelým deťom postarať sa o svojich rodičov a to i v prípadoch, keď morálka sa musí červeňať. Možno nie je moje myslenie správne, ale ľutujem všetkých, ktorých sa litera tohto zákona priamo dotýka.
