Prirodzene, rešpektujem priestor a čas, kedy to nejde, hoci človek by toto právo rád využil. Pracovisko, zamestnanie, zamestnávateľ, pracovný čas, škola – jednoducho, tam sa to nedá a rešpektujem to.
Odhliadnuc od týchto atribút, ktoré súvisia s našou existenciou, všade inde a inokedy by to malo „fungovať“. Závisí to však od našej sily, či asertívne dokážeme vzdorovať rôznym návrhom, nápadom, resp. tým, ktorí to s nami zaručene myslia len a len dobre.
Každý z nás by mal mať toľko odvahy a odmietnuť to, čo on nepovažuje za vhodné, dobré, potrebné, či prospešné, alebo jednoducho to, čo on nechce. Ďakujem NIE – a vôbec to nemusím zdôvodňovať prečo. Prečo som sa tak rozhodla. Moje NIE je zároveň aj vysvetlením a kto mu nerozumie, zbytočne je akýkoľvek krátky či dlhý výklad.
Nehovoriac o tom, že toto dvojnásobne, bez komentára, platí v tom prípade, keď moje NIE sa spája s mojou osobou, lepšie povedané s mojím telom. Všetci poznáme to staré známe – daj si za pohárik, poď na jeden, alebo to síce ľúbivo znejúce, ale... daj si ešte aj z tohto, je to výborné... Človek, ktorý v týchto prípadoch nevie dôrazne a zrozumiteľne povedať – Ďakujem, nie – asi to nedokáže ani v iných situáciach, a tak... príkladov môže byť až...až...
Podľahne okoliu a jeho dobre mieneným radám nielen vo veciach zdravia, životného štýlu, vizáže, úpravy bytu a nakoniec sa stane ľahko manipulovateľnou bábkou. Síce s vlastným názorom, ale bez úspechu presadiť ho a to aj, keď ide o neho samotného. Takýto človek sa na celý život stáva vazalom odborníkov na všetko a čokoľvek. Pritom jeho názor, jeho myslenie, či dokonca vedomosti, môžu vysoko prevyšovať nad ostatnými. Bohužiaľ, má smolu. Nech je kýmkoľvek, nech je akokoľvek v čomkoľvek zdatný a nevie si povedať NIE – je stále ich, nie svoj.
Kde v sebe však nabrať silu a to NIE nakoniec povedať? Veď väčšina z nás slovo NIE spája s odmietnutím. Pritom to však vôbec nemusí tak byť, nemusíme odmietať človeka, ktorému to NIE adresujeme, odmietame iba jeho rozhodnutie, momentálny nápad, alebo situáciu, do ktorej nás chce nasilu vtiahnuť. Aby to tak nebolelo, môže sa pridať tá čarovná formulka – Neber to osobne, ale NIE!!!- toto sa dá využiť aj pri pracovných problémoch, či v priestore, kde na odmietnutie nie je práve veľa miesta. Povedať NIE a pritom sa nedotknúť osoby, ktorej momentálnu ponuku odmietame – ďakujem za ponuku, vážim si to, čo pre mňa chceš urobiť, ale nemám o to záujem, takže Ďakujem, NIE!!!
Čo sa týka požičiavania peňazí, tam je to niekedy až na infarkt. Nezáleží ani tak od toho, kto sa na nás s týmto obráti, je to vždy nepríjemné. Ak je to naozaj veľmi blízka osoba, zodpovedná, spoľahlivá a je v našich silách pomôcť, dá sa o tom rozprávať. V prípade, že momentálne nie je možnosť vyhovieť danej žiadosti, je potrebné i tu povedať: prepáč, nejde to, NIE. Tu by som však odôvodnila prečo.
V ostatných prípadoch by som akúkoľvek danú prosbu, žiadosť, či – nazývam to aj citové vydieranie – zrušila hneď v zárodku: NIE!!! Nech si to tá dotyčná osoba vysvetlí akokoľvek. Moje NIE je nielen odpoveďou na jej požiadavku ...“nemohla by si...“, ale zároveň aj vysvetlením prečo NIE a keď tá dotyčná osoba chce, prečo práve NIE jej.
Takže NIE je naším rozhodnutím, netreba ho vždy chápať ako odmietnutie. Je zároveň aj vysvetlením našich pocitov a myšlienok, nie je potrebné ho vždy doplniť o komentár. A podstatné na tom je to, že toto právo má každý z nás a nebuďme prekvapení, urazení či dotknutí, ak ho niekto využije i vo vzťahu k našej osobe.
Myslím si, že z času na čas nejaké to „nemé“ NIE vôbec nemusí naštrbiť vzájomné vzťahy medzi ľuďmi, príbuznými, kolegami. Skôr sa nám podarí tohto človeka bližšie spoznať. Tým, že začneme rešpektovať jeho NIE, začneme aj ľudsky rásť. A možno to bude práve on, od ktorého sa naučíme toto právo si uplatňovať aj my sami.
