Tak nejak som začala vnímať aktivity a prezentáciu skupiny tých, ktorí si prepožičali názov svojej malej a novorodiacej organizácie a začali vystupovať ako celkom Obyčajní ľudia. To „celkom" som vnímala zo začiatku úplne prirodzene, tak, ako seba. Celkom, či úplne obyčajní ľudia, toto pomenovanie skoro v každom z nás evokuje myslenie tej najväčšej skupiny ľudí, ktorí žijú tak, ako ich poznáme celé roky.
Obyčajní ľudia však v sebe nesú rokmi nadobudnuté poznanie, že nech robia čokoľvek, ťažko zmenia chod spoločnosti, sú preto obyčajní a takí, ako som ja a nemajú potrebu o tom, že sú celkom obyčajní, rozprávať takmer rok ostatným cez média. Kto túto potrebu má a hlavne má na to možnosti, teraz naozaj myslím tie finančné, lebo je to v podstate reklama, už nie je obyčajným človekom, ale... oni si hovoria občianske hnutie. Je to už čosi organizované, skupina ľudí s jasným cieľom dosiahnúť v živote niečo, po čom asi celé roky túžili. Byť ktosi, kýmsi a nie iba obyčajnými ľuďmi. A podarilo sa! Dosiahli svoj cieľ, ku ktorému im pomohli mnohí, ktorí si mysleli, že naozaj navždy zostanú obyčajnými ľuďmi.
Dnes, keď sú už reprezentanti istej parlamentnej strany a svoje dosiahli, ich rétorika sa začína rozchádzať s ich predvolebnými úvahami a myšlienkami. V čom sú iní, ako predtým, to by bolo na dlho. Mňa však akosi oslovilo ich tvrdenie, že prečo sa majú vymieňať všetci ľudia na vedúcich postoch, len preto, že sú členmi predchádzajúcej vládnej koalície. Ale vtedy tvrdili, že všetci tí, ktorí rozhodujú - ja som si to spájala s akýmkoľvek miestom či už v štátnej správe alebo v samospráve, sú jednoducho manipulovaní myslením svojich straníckych lídrov. A dnes? Vraj je to individuálne a nemusí to tak byť. Vtedy to nevedeli, že nie každý je predovšetkým zástupca politickej strany, že v prípade aj ak áno, že môže byť aj dobrým odborníkom? Akože na to prišli až teraz?
Druhým problémom, ktorý ma v ich občianskom hnutí oslovil, bolo, že vedeli, s akou stranou sa spolčili a v prípade, že uspejú (o čom boli presvedčení), budú musieť ľuďom vysvetľovať, že prečo práve táto politická strana. Že by to bolo práve preto, lebo táto strana sľubovala mladým neskúseným voličom „ich modré z neba" a tým dlho „utláčaným" kus „ľudskej slobody" podľa ich myslenia. Súdný volič, ktorý pozná pomery na Slovensku, musel dopredu vedieť a počítať s tým, že ani jeden z daných sľubov táto strana nesplní. Dokonca ani nemala záujem v koalícii o týchto predvolebných sľuboch rokovať, vyjednávať.
Vraj aj toto sú problémy obyčajných ľudí, ktorí žijú v našej spoločnosti a z ktorých daní bude platená aj táto strana. Ale títo ľudia sú obyčajní ľudia a nie Obyčajní ľudia, teda nezávislé občianske hnutie.
Najväčším problémom daného hnutia, ktoré mi rezonuje v hlave a akosi sa ho neviem zbaviť, je že jeden z lídrov tohto hnutia pán Matovič má ponuku predať sa za 20 miliónov €. Ak je táto informácia pravdivá a nie je to iba ďalšia ich kampaň, mali na dané osoby, resp. spoločnosť, podať trestné oznámenie za vydieranie a hlavne za snahu narušiť politickú situáciu v našej krajine. Ak je to pravda.?Ak pán Matovič to odmieta a tvrdí, že to bola iba žart, resp. neviem čo iné, je možné, že si to iba vymyslel, alebo bol zneužitý vraj dobrým kamarátom, a potom... Alebo? Že by to bol iba začiatok ich ďaľších rozhodnutí? Pán Matovič prostredníctvom tlače celý rok ubezpečoval svojich potencionálnych voličov, že ak sa oni dostanú do parlamentu a nebude to v našej spoločnosti tak, ako si oni predstavujú, resp. tak, ako to oni sľúbili, nebudú podporovať hlasovanie v parlamente a v krajnom prípade odídu z koalície. To by však malo za následok nové predčasné parlamentné voľby a ... celý ten cirkus by sa mohol začať odznova.
Naozaj nechcem nikoho obviňovať a súdiť. Ale matematika nepustí. Ak je naozaj pravdou, čo zverejnil pán Matovič, že ktosi im ponúka sumu 20 ... , je to delené štyrmi veľmi slušná suma pre jednotlivca. A možno, aj keď nie jemu osobne, možno by to hnutiu ako takému stálo za porozmýšľanie, či túto ponuku neprijať. Určite to nebude tak, že povedia sebe i národu, že sa predali, ale... postupom času, určite nie hneď, sa budú čoraz viac odvolávať na svoje svedomie, že nemôžu podporovať rozhodnutia svojich koaličných partnerov a po nejakom čase sa rozhodnú rezignovať na post poslanca vládnej koalície. Dokonca, v očiach tých, pre ktorých vznikli, sa stanú hrdinovia, a obyčajní ľudia budú z ich rozhodnutím súhlasiť. Ja, obyčajný človek, mám však obavu, že sa to môže stať a ... že sme znovu komusi naleteli. Komusi, komu vôbec nešlo o obecné blaho nás obyčajných ľudí, ale o to, aby si ktosi zase v živote polepšil.
Ak títo obyčajní ľudia majú v budúcnosti tendenciu nesúhlasiť s vyjadrením vlády a v istom okamihu seknúť so spoluprácou, prosím, nech tak urobia čo najskôr, nech sa vzdajú mandátu, aby na ich miesto mohli nastúpiť náhradníci. V prípade, že tak plánujú urobiť neskôr, už im nikto v budúcnosti nebude veriť, že sa nedali kúpiť.
Ja osobne sa začínam báť ľudí, ktorí tvrdia, že čo oni zmôžu, lebo sú len úplne obyčajní ľudia a na ich mienke predsa nezáleží.
