Pred zákonom sme si všetci rovní. Tak hlása náš právny poriadok i Ústava SR. Všetci. Tak, ako som to vymenovala hore. Ale ... ako odôvodniť skutočnosť, že ani po desiatich rokoch súdneho procesu sa človek nedomôže svojich práv. Že ide o prieťahy v súdnom konaní je očividné. Len neviem prečo? Či naše súdy nie sú schopné uzavrieť súdny proces v prospech už kohokoľvek, alebo niektoré prípady samé zamrznú? Je možné predsa vyniesť rozsudok aj v prípade, že nie je možné nájsť vinníka, ev. že už nie je možné v danom súdnom spore pokračovať. Ani to sa nestalo.
Keďže tu naozaj nechcem rozoberať podrobnosti danej kauzy, ktorú KS Bratislava, Záhradnícka 10, rieši už celých 10 rokov, resp. nerieši, nebudem ju podrobne opisovať. To si nechám pre Brusel. Podstatou tohto príspevku je skutočnosť, že ... keď sa takmer 85 postihnutých ľudí z bývalého Mäsokombinátu v Prievidzi počas týchto rokov nedovolali svojich práv, obrátili sa niektorí na Strasburg. Ako dopadli, neviem. Môžem hovoriť iba za seba. V mene môjho manžela, resp. s právom zastupovať ho, som podala na ES do Strasburgu žalobu voči SR za prieťahy v súdnom konaní. Aj keď ide o dosť zložitý proces, zvládla som to sama, bez právneho zástupcu. Keď sa mi podarilo presvedčiť pracovníčku pošty, že ako túto moju zásielku do Strasburgu odoslať, s tým, že bude poistená a tiež aj s návratkou, malo byť po probléme. Čakala som istú dobu, kým sa mi ozvali. Ale celá zásielka bola vykradnutá, nič sa vraj tam nedostalo. No po niekoľkých urgeniciách, naťahovačkách pošty tak priamo v ES, ako aj kdesi, sa všetko našlo a ... moja žiadosť bola zaregistrovaná a prijatá na riešenie. Kedy a s akým výsledkom, nevieme. Odvtedy uplynuli tri roky. Máme registračné číslo, známku, takže... možno raz.
To, či kohosi v Strasburgu zaujíma, že 85 rodín z hornej Nitry na Slovensku 7 mesiacov zamestnávateľ vodil za nos a nevyplatil im mzdu? Neviem. Naša rodina bola na tom tak veľmi zle, že som v tom období vážne rozmýšľala skončiť aj spolu s manželom naraz. Aby som zo seba vyniesla von všetko zlé, smutné a boľavé, obrátila som sa na kde koho s pomocou. Nič sa však nedialo, nikto nereagoval. Možno si na to pamätá ešte pán Mesiarik. Robil v Mäsokombináte poslanecký prieskum. Vraj sme si to zapríčinili sami, lebo po dvoch mesiacoch mali ľudia dať výpoveď a nie ešte tam iba za prísľub doplatenia pracovať ďalší pol roka.
Čo už? Keď nebolo koho, kto by pomohol, tak som poprosila vtedajšieho ministra práce SV, p. Magvašiho, aby vyhovel mojej žiadosti a aby nás s manželom dovolil humánne utratiť. Žiadala som pre seba i pre neho eutanáziu. S uvedením kedy, kde a ako prídeme. Samozrejme, veci sa trochu pohli, dali nám po pol roku nejakú sociálnu podporu a začali sa zaujímať aj úrady, čo sa v Mäsokombináte deje. Ale už bolo neskoro. Pre všetkých. Zamestnancov, aj pre tých, čo to vlastnili. Dve úmrtia pánov podnikateľov, niekoľko záhadných zmiznutí iných konateľov, atď. K tomu dve samovraždy z radov zamestnancov, štyri srdcové infarkty a dve mozgové príhody.
Všetci sme sa neúmerne zadlžili, aby sme dokázali skoro trištrvrte roka prežiť bez príjmu. Naša rodina splácala dlžobu celých 7 rokov ešte potom. Lebo... neboli sme na to pripravení, nebola rezerva z čoho žiť, ani splácať dlžobu na dom. Atď ... Žili sme pod ľudskú úroveň, mnohí neprežili.
- - - - - - - - - ??????????????????????? ------------------
Dnes sa dáva počuť p. Harabin, že SR už dvanásť rokov porušuje jeho ľudské práva a že bude žiadať SR o odškodné a o ušlú mzdu. Dokonca sa Strasburg dal počuť, že ak to urobí, jeho žiadosť bude vybavená prednostne. Pýtam sa v mene spravodlivosti, ale neviem koho?
Je to v súlade s morálkou? Je to v súlade s právom? Nie konanie p. Harabina, ten má na to právo, ako každý? Ale ako veriť potom v nezávislosť a v objektivitu ES pre ľudské práva, keď zaujal k tomu takýto postoj? Iba okrajovo. S týmto rozhodnutím súhlasil aj p. Maďarič a odôvodnil to jeho sociálnym postavením. Ale ... Ústava SR hovorí, že pred zákonom sme si všetci rovní a že každý z nás má rovnaké práva bez ohľadu na ... vrátane zamestnania, príjmu, resp. sociálneho statusu.
Zrejme by nemalo stačiť moje odôvodnenie, že ja už na rozhodnutie kauzy sp. zn. 5K 5/01, ktorú má či mal riešiť KS, Záhradnícka 10, Bratislava riešiť, nečakám. V období rokov 2001-2008 som sa neraz obrátila aj na MS SR, Najvyšší súd SR, atď... a nie jednu odpoveď mám podpísanú aj menom p. Harabina. Toho p. Harabina, ktorý nebol schopný prinútiť, resp. neviem akým spôsobom motivovať sudcov, aby v danej kauze konali. Nie ako konali, ale aby sa v tomto konalo. Takže, nič sa neudialo.
On v tom období a vždy mal svoj vlastný príjem. Nikdy nebol na holo. Určite nevie, aké sú bezsenné noci, keď človek rozmýšľa o vlastnej poprave? A z jeho strany mohol vyjsť impulz pomôcť ľuďom. Tvrdím, že keby sa tak udialo, mnohí by nemuseli odísť.
A dnes sa p. Harabin odvoláva na ľudskosť, svoje práva, odvoláva sa na zaujatosť a ja ešte neviem na čo a na koho. Ale, pýtam sa, na koho sa mám odvolať, aby som sa dovolala spravodlivosti? Keď moje dovolanie a hlas po spravodlivosti prehlušil v Strasburgu práve ten od p. Harabina.
Určite by som so svojím odvolaním voči rozhodnutiu ES v Strasburgu nepochodila. Veď jeho predstavitelia sa dali počuť, že budú konať a riešiť danú kauzu prednostne. To zároveň znamená, že aj s kladným výsledkom. Už zostáva iba poprosiť p. Harabina, aby si tú žiadosť ku nim podal a čo najskôr doručil.
Že týmto rozhodnutím ES klesol v mojich očiach ich rating spravodlivosti a nezávislosti zrejme nikoho odtiaľ zaujímať nebude. Na čo? Nečakám zázraky a možno už ani nie kladné vyjadrenie zo Strasburgu. Po skúsenosti s reakciou na p. Harabina som im prestala veriť. Ale napriek tomu som sa rozhodla venovať čas, energiu i kopec roboty, aby som týmto pohľadom na spravodlivosť oboznámila našich poslancov v Bruseli (však nielen vtedy, keď ich máme voliť) a určite chcem, aby o tomto počine ES vedeli aj ďalší predstavitelia európskeho parlamentu. Možno sa dovolám spravodlivosti keď nie už pre seba, tak pre niekoho iného.
Ale zabudnúť sa to nedá. To, čo človek prežil, prežíva a ako to život okolo neho rieši, nedovolí mi byť ticho a mlčať.
Vec dávno stratená... zaujímavé sú však vyjadrenie kompetentných v danej prílohe, kde jasne je dokladované, že ktosi konal účelovo, lebo súd mohol konať aj inak.
