Fľašu sme nestihli ani dopiť, lebo alkohol dvakrát nemusíme. Ale čosi z nej sme vypili, zbytok vraj dá zajtra do koláča. Starý dobrý zvyk oboch našich materí. Bolo niečo po polnoci, prešla som cca 150 metrov a stojím na prechode. Chcela som prejsť cez prechod a možno ešte raz takých 150-200 metrov a som doma. Ulica vysvietená, dokonca aj mesiac, hviezdičky. Tichá, príjemná noc. Stojím na prechode, nikde nič nevidím, ale predsa len. Kdesi počuť policajné auto. Húkačku. Obzriem sa, nič nevidieť a tak idem. Neprešla som. Vo veľkej rýchlosti pán policajti do mňa narazili a mala som šťastie, že ... že to bolo iba „ľahšie zranenie". V nemocnici ma nechali ešte celý ďalší deň a v pondelok ráno po vizite bolo rozhodnuté, že odchádzam. Nič mi nie je, iba otras (po príchode bol konštatované: mozgu) a zopár škrabancov, ktoré pôvodne mali byť šité. Že sa necítim dobre, že v tomto stave nemôžem chodiť do práce, nikoho nezaujíma. PN-ka sa neodporúča. Pacientka utrpela ľahšie zranenie, ktoré si nevyžadujú ďalšiu lekársku starostlivosť. A naviac - toto zranenie utrpela pod vplyvom alkoholu!!!
Našťastie, vymyslená príhoda. Nestala sa ani mne, ani nikomu z mojich známych., ale stala sa. Podľa spravodajstva nemenovanej TV sa to naozaj stalo. Vraj páni policajti naháňali akéhosi zbeha na BMW za zvukov sirény a akosi ani jedna zo strán neodhadla situáciu na ceste. Chodkyňa ich možno zbadala neskoro a oni ju podobne. Stalo sa! O tejto nehode som nenašla žiadne iné podrobnosti, neviem, ako to skončilo. V tom mojom príbehu koniec je vymyslený.
V tomto príspevku chcem poukázať na čosi iné. Na konzumáciu alkoholu u celkom obyčajného človeka. Dajme si ruku na srdce, kto z nás si z čas na čas „nedá do nosa" nejaké to deci-dve vínka, či pohárik koňaku, alebo len malé pivo? Možno iba od smädu, možno, aby oslávili stretnutie s priateľom. Nič moc. Takéto množstvo u človeka nemusí vyvolať opitosť, možno iba dobrú náladu. Ako sa však na neho dívať a ako posudzovať tento alkohol v prípade dopravnej nehody, aj keď ju nezapríčinil.? Tak, ako to bolo skutočne v danom príbehu z konca minulého týždňa?
Majú policajti morálne právo zverejniť, že účastník nehody, chodec, ktorý bol zrazený na prechode, dokonca policajtmi, bol pod vplyvom alkoholu? Ale predsa nie je u nás žiaden trestný čin, dokonca ani priestupok vypiť si v znesiteľnej miere. V podstate 3 z piatich dospelých by počas dňa určite nafúkalo, lebo či to už posedenia s priateľmi, pracovné stretnutia, to všetko sa pečatí drinkom. Kým je to množstvo trebárs na hranici 0,1-03 promile, nič sa nedeje. Tento človek je iba chodcom, nesadá za volant, nie je cyklista, dokonca netlačí ani detský kočík (čo je podľa mňa tiež vylúčené pod vplyvom alkoholu). On je iba chodec a cez jemu zákonom určený priestor chce bezpečne prejsť na druhú stranu cesty, aby sa opäť stratil v dave. Mal smolu. Dvakrát. Prvýkrát, že ho zrazili policajti a druhý raz, že si ten chodec vypil.
Keby účastníkmi nehody neboli policajti, trvali by lekári, resp. iní, aby sa u chodca robil test na alkohol? Ak áno, od akého množstva promile je trestné chodiť po ulici pod vplyvom alkoholu? Má lekár právo uviesť množstvo alkoholu do lekárskej správy, aj keď sa nehoda stala tak, ako bola v správach uvedená?
Moja vlastná skúsenosť? 7. mája t.r. ma istá pani zrazila priamo na prechode. Stalo sa to doobeda, cca okolo 11-tej. Nič vážne sa mi nestalo, tak som odmietla - jednak návštevu u lekára a jednak akýkoľvek kontakt s tou vodičkou. Smola. Mám následky. Potrhané väzivo na pravej nohy v tesnej blízkosti achilovky. Dedukcia všetkých naookolo: od prítomných svedkov až po známych - musela mať asi čosi v sebe. Nie, tí, ktorí ma poznajú, vedia, že som takmer 100% abstinent, nakoľko som bola v tom čase v robote a presúvala som sa na bicykli. Ale aj tak, podozrenie zostalo. V budúcnosti prípade akéhokoľvek stretu s autom budem konať tak, ako káže zákon. Je lekár povinný mi vziať krv na zistenie požitia alkoholu?
V prípade, že človek v zime spadne a zlomí si nohu, aj vtedy sa u neho zisťuje množstvo alkoholu v krvi? Že je to bezmenná nehoda a nie je potrebné „kontaktovať zákon"? Ale predsa poisťovňa, majiteľ nehnuteľnosti, údržba komunikácií, atď. Osobnú skúsenosť našťastie nemám. Dávno, pradávno som kedysi utrpela dosť vážný úraz elektrinou, za ktorý si môžem sama. Nikto mi vtedy nedal fúkať a všetci boli radi, že som to prežila. I keď ani vtedy, ani dnes, alkohol takmer nepijem, ale predsa len, občas človek „musí". A stačí iba pár metrov k taxíku, zlý odhad na cestu a už je z človeka, ktorý znovu pil po 8-mich mesiacoch (posledný pohárik v tomto roku v januári - mamkine narodeniny) zrazu ožran, pijan a hlavne opitá ženská, ktorá má ožratá sedieť doma a nie chodiť po ceste. A čo keď sa podobná nehoda udeje na chodníku? Trebárs v zime, keď chodníky sú samý ľad a jedno veľké klzisko?
Páni policajti, žiadať odpoveď od Vás konkrétne zainteresovaných na prípade je úplne zbytočné. Ale vzhľadom na skutočnosť, že v našom meste máme naozaj Pánov Policajtov, skúsim sa opýtať na ich názor a určite sa s ním podelím.
