Čo teraz o sebe napísať? Neviem kde som satu vzala, ale bývam tam, kde majú veľký dvor a izbu skoro iba pre mňa. Je tamsíce počítač, ale tento televízor tiež rada pozerám, lebo občas sa v ňom vidím.V tom druhom, kde sa aj rozpráva a kde sa musím otočiť, keď to chcem pozerať,tam som ešte nikdy nebola. A potom ešte rada pozerám televízor, kde mojimdomácim nosím diaľkový ovládač, lebo ho inak nevedia ani zapnúť ani vypnúť.
Nerada bývam doma sama, lebo asi sa bojím, keďhrmí a prší. A vôbec to našim doma nevadilo. Raz ma nechali doma samú, lebo môjdomáci musel ísť zarábať korunky a pani domáca, teda po mojom - tá čo je ku mnetaká dobrá, bola dlho...dlho...preč a ja doma sama. Celú noc. Tak som urobila zhlavných dverí kopec drobných malých drievok a potom, keď sa ten pán domuvrátil, stráááššne na mňa kričal, že som mrcha a vyhodil ma z domu na dvor. Ato bol február a vonku bolo iba necelých štyri stupne. Sadista. Nejak som vošlado búdy a zaspala som. Samozrejme, lebo v noci som celý čas pracovala, mala somnočnú. Likvidovala som domácim dvere. Ako to skončilo? Pán domáci ma nakoniecodprosil, ale aj tak som bola urazená. Kričal na mňa, vyhodil ma ráno z bytuako bezbúdovca, hneď ráno vysával, čo ja do jedenástej jednoducho neprekonám aišiel spať bez toho, aby na ma zavolal späť. Alebo volal a ja som spinkala? Užsi nepamätám. Keď potom som prišla do tepla, vôbec som si ho nevšímala ahlavne som ho ignorovala večer. Teda v čase, ktorý patrí iba nám domácim. Keďsa tutulinkáme a ja ho môžem oblizovať aj na tvár.
Pani domáca sa vrátila a začala používať zase takéčudné veci, ktoré už poznám. Hovoria tomu barle, ale mne sa to vôbec nevidí.Musím sa stále vyhýbať, aby sme sa nezrazili. A predstavte si, ona nenadávala.Teda moc nie! a hlavne - nie mne, ale svojmu mužovi, že ako mohol byť taký...... nemusím to napísať, pravda? Ja som sa tiež pridala, že ma doma nemôžunechávať samú, lebo sa môže hocičo zlého stať. Čo keď náhodou začnemobhrýzať drôty pri počítači, alebo padne na mňa televízor? Načo ma tedaprijali, keď sa nezmôžu ani na óperku??? Moja domáca potom, keď užprestala za sebou vláčiť tie paličky, kdesi odišla a keď sa vrátila domov,nalepila dolu na dvere obývačky i mojej izby akýsi čudný papier a tam bolonapísané: PSOM VSTUP ZAKÁZANÝ! A bolo tam vyobrazené akési veľké čudo, čosi akopes, iba nijak nevoňal a nebrechal. Samozrejme, ignorovala som to, lebo neviemza prvé čítať a po druhé, uráža ma to. Potom mi to došlo, že to pre mňaneplatí, ale pre iných psov. Ale prečo to tam dali, keď sa ku nám domov zo psovnikto neodváži. Tak by som ich dohrýzla, že by si zapamätali. Vždy som simyslela, že to tak bude, ale ... raz sa stalo, že som si domov doviedlakamaráta. Ale o tom už na budúce. Idem spinkať, lebo asi končia televíznenoviny a dnes neboli žiadne kuriatka, ani mačičky, či havkovia - no samozrejmev televízii na jojke vo zverinci a nie na tanieri. A veru!!! Môj domáci je zasev robote a mňa nemá kto rozmaznávať. Domáca pri počítači nemlsá, dokonca aniešte nevečerala, tak sme obe hladné. Musím už ísť a povedať jej, že to stačí,aby už skončila, lebo nemám doma pohodu a o chvíľu bude už tma. TAKAHOJ a niekedy znova dorozbrechania. Hav...hav...
