Gabo Németh
Ukrižovaná a iné básne
Ešte raz všetky ukrižované túžby
profesionálny knihovník, básnik, spisovateľ, od roku 2006 člen Spolku slovenských spisovateľov. Vydal básnické zbierky: Za súmraku, Slnko nad básňou, Rodinný album.V roku 2016 mu vyšla vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov už v poradí štvrtá básnická zbierka Srdce na kľúč. Táto zbierka dosiahla celkom slušný úspech.Prekladá sa do dvoch jazykov: do taliančtiny a čínštiny, preto sa autor rozhodol až po jeho preložení poslednej básnickej zbierky Srdce na kľúč ponúkne svoje dielo na slovenský trh.Domnieva sa totiž, že týmto zbierka Srdce na kľúč dosiahne to, čosi básnik Gabriel Németh zaumienil, nájsť svojimi veršami skutočnú cestu nielen k slovenskému čitateľovi ale aj zahraničnému.Momentálne Gabriel Németh dokončil svoj prvý román Slzy pre bolesť a mieri s ním do vydavateľstva IKAR.Autor sa venuje duchovnej poézii. Chce byť pokračovateľom katolíckej moderny a venovať sa spisovateľskej tvorbe ako autor - spisovateľ......, Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, denná čítanosť, denná čítannosť

Nikdy na to nezabudne. Hlboká noc vo svetle mesiaca, spúšťa čierny zamat k zemi. Doznievajú posledné tóny dažďa. V každej kvapke jedna slza, pre jeseň do ticha.

Každá hudba je svojím spôsobom očarujúca. Zvlášť vážna hudba je tým prenesením sa do iného sveta. Právom jej patrí prívlastok kráľovská.

Vždy sa nájde priestor pre chutnú maškrtu. Nie príliš náročnú, ale lahodnú oku, ktorá poteší i samotných dospelých. Bez tejto maškrty som si v detstve nevedel predstaviť nedeľu, ktorá bola dňom, keď u nás mama piekla.

Po dlhšej dobe, po záplave rôznych telenoviel argentínskeho typu je tu opäť čosi, načo sa dalo pozerať. Tísíc a jedna noc, alebo po našom, jednoducho Šeherezáda. Seriál tureckej koprodukcie Tisíc a jedna noc prišiel s niečim novým.

Nedá mi nezareagovať na včerajší futbalový zápas Slovensko - Andora. Hoci zápas sa skončil našou výhrou 1:0, musím povedať bola to bieda. To musí sám športový divák uznať.

Čosi na tom bude. Veď umenie má byť mostom, ktorý spája a nie rozdeľuje. To, že umenie tým mostom naozaj je, potvrdzujú stretnutia básnikov medzinárodneho charakteru v SátoraÚjhély, alebo Széphalome, v Maďarsku.

Vtom okamihu zazvonil telefón. - Á, Romana, som rada, že ťa počujem. - Sáre lichotilo, že počuje tento známy hlas. S Romanou, s bývalou spolužiačkou sa naposledy videli od čias, keď chodili na Strednú zdravotnú školu. Romana sa vypracovala na vrchnú sestru, odbor, ktorý študovala, sa jej páčil a zostala v ňom pracovať.

Básnici však nikdy neodchádzajú, zostavajú tu ich básne, ktoré sú nesmrteľné. A to čo sa vraví: Čo básnik, to boh, to naozaj platí. A tak tu sedím, hľadím na oblohu s pocitom bolesti, koľko básnikov, dobrých priateľov už odišlo do básnického neba.

Kto by nepoznal malého veľkého indického muža v okuliaroch, polonahého fakíra, ako ho nazval Wilston Churchill. Veľký duch Indie, muž ktorý vybojoval pre svoju krajinu, mnohomiliónovú nezávistlosť od britskej koloniálnej nad vlády?

Mať, tú neskonalú neskutočnú vieru, vieru v srdci, ktorá človeka učí žiť a milovať. To nehovorím len o viere k Bohu, ale viere vo vlastné sily. Je v každom prípade dôležité nosiť v srdci vieru - presvedčenie, že hoci osud sa nahýna nad dne misky váh, bude lepšie.

Žiaľ nosiť si v srdci krédo, že úcta k človeku je to prvoradé, dnes akosi nie je v móde. Úcta k matkiným dlaniam, k otcovskej múdrosti, akosi už nie je cool. Mladí majú svoj svet, a podľa toho i žijú, riadia sa, akoby si neuvedomovali, že i oni budú rodičia, i oni raz zostarnú.