Musím priznať, že toto auto bolo pravdepodobne členkou nejakého tajného feministického hnutia. Moja Šárka poslúchla zo zásady iba ženy. Na chlapov okamžite zareagovala neohláseným štrajkom. Jednoducho chlapom vypovedala svoje služby.Keď si ju náhodou požičal švagor , hneď som vedela, že problémy sú za dverami. A to doslova. Za dverami našej žltej potvorky. Dnes už s istotou viem, že to bola ženská, ako vyšitá a potvorisko prenáramné. Mala to na tých chlapov dobre vyšpekulované.Slušná bola. Aj dvere im poľahky otvorila, aj dnu vpustila, hoci sa jej dvere otvárali opačne ako na všetkých iných autách. Dokonca ani bezpečnostnými pásmi sa nemuseli pripútať. Dovolila im zasunúť kľúč do zapaľovania a dokonca vždy ukážkovo naštartovala. Cúvať vedela Šárka ukážkovo. Vycúvala by hádam aj z myšacej diery, keby som ju tam predtým zaparkovala.Vyrazila pekne vpred. Motor nechala bežať v rovnomernom takte, kolesá sa krútili a chudákov chlapov nechala spočívať v blaženej nevedomosti.Myslíte, že začala štrajkovať niekde v meste? Omyl! Nie je predsa taká amatérka.Nechala ich zájsť pekných pár kilometrov a potom vypovedala svoje služby.Bez varovania, bez nejakých neestetických nadskakovaní a hrkotania v motore. Jednoducho si dala padla.V tom čase, keď sa ešte o mobilných televýmysloch len snívalo, bolo dosť náročné nájsť nejakého presviedčača pohybového. Ale žlté Šáridlo to znášalo vcelku pokojne a netrhalo jej to káblami, čo sa o mužskej časti osádky už povedať nedá. Nakoniec sa tam vždy, ako králik z klobúka objavil sestrin manžel a ten, ako vlastník tiež takého istého vozidla, len modrej farby a vzhľadom k nej, ešte netradičnejšieho mena ( to počúvalo na meno Fazuľka) sa naša trucovitá ,dala z čistého patriotizmu presvedčiť k poslušnosti.Mňa ako ženu rešpektovala a zrejme mala aj materinské city, lebo poctivo vyvážala aj moje trio a množstvo tašiek ako bonus. No ako bonus som jej celkom nežensky, dala pár krát odviezť vrecia zemiakov, občas nejaký cement a raz dokonca aj fúrik. Zrejme si myslela svoje, ale dôstojne mlčala.Pre svoj neodolateľný šarm som sa vďaka nej zoznámila aj s policajnou hliadkou. V duchu som preberala, čo zaberá v prípade vyhnutia sa pokute.Ujo v zelenom zamával a Šárka poslušne zastavila. Neviem ako ona, ale mne vyschlo v krku , ale poslušne som stiahla okienko. Žiadna hrôza a našťastie nekonala. Dokonca ani doklady odo mňa nechceli. Že sa len chcú pokukať. Nuž taká hviezda bola naša Šárka. Odvtedy ma žiaden policajt nezastavil. Neviem teraz , či jazdím tak skvelo, alebo vlastním auto bez sexepílu, alebo čo. Skrátka bez nej žiadne zoznamko nehrozí.Pár rokov služby u nás jej dalo zabrať a tak som sa rozlúčila aj s ňou. Šáridlo už spí v autíčkovom nebi a ja sem tam na ňu myslím, že bola fajn.
Fiat 600, alebo čo je malé to je milé
O Trabantovi Igorovi som už písala a teraz je na rade jeho nástupca. Či skôr nástupkyňa. Malá, ale krásna. Stará, ale po liftingu karosérie neodolateľná. Fiatka 600- vka - slniečkovo žltučká s okrúhlymi kukadlami. Pomenovala som ju vznešene Šárka. Pravdepodobne s menom súhlasila, lebo svoju službu u mňa plnila vzorne.