Kto spáva v daždi

Ľudia s odporom nad takýmto človekom radšej mokli v daždi. Niekedy sa človek nemusí priamo konfrontovať s osudmi.Môže stáť trochu mimo.Niekedy sa tomu nevyhne.Pred pár rokmi som sa musela deliť o nemocničnú izbu s podobným človekom.Priviezli ju.Celé oddelenie vedelo, že sa niečo deje. Krik, nadávky a neskutočný smrad.Keďže jediné voľné miesto bolo u mňa, dostala som ju ja. Po násilnom odvšivavení a akom takom umytí ju uložili do postele. Alkohol s tabletkami a horúčka robili svoje. K posteli ju nakoniec museli pripútať. Dni a noci prebiehali ozaj divoko.Abstinenčné príznaky som videla v priamom prenose.Priznám sa bála som sa. Prvé dni určite. Podarilo sa jej zhodiť mi infúzny stojan a tak som odvtedy bola v pohotovosti stále.Prvé dni jej nerozumel nik. V ústach nemala zuby...vraj ich niekde stratila...a myseľ ešte zakalená , splietala niečo, čo zrejme chápala iba ona sama.Nevedeli sme čo chce a to ju vyburcovalo ešte k väčšej zúrivosti.Odmietala lieky, chcela len svoje od bolesti a na spanie.Antibiotiká jej nakoniec museli podávať infúzne.Ďalší boj. Deň za dňom.Bojovala ráno, keď sa ju pokúšali umyť, keď jej chceli prezliecť zašpinenú nočnú košeľu.Po čase sa jej rozum začínal pomaly rozjasnievať. Bez alkoholu, bez liekov na bolesť a spanie v jednom koktaile.Zápal pľúc u nej ustupoval a z nej sa stával iný človek.Taký, ako mnoho iných. Len nebyť tých vlasov, ktoré jej museli ostrihať, lebo iné riešenie nezostávalo.Iba tie tu zubato nasvedčovali, že niečo nebolo až tak v poriadku.Slovám sa už dalo rozumieť.Vety dávali význam.Agresia postupne odchádzala.Mala rodinu. Manžela a má aj syna. teda mala. Muž niekam odišiel a syn vyrástol a oženil sa. Odišiel. Hanbil sa za matku.Mala prácu. Robila kuchárku a bavilo ju to. Po manželom odchode začala piť. Predala byt a odvtedy spáva v pivnici.Ukázala mi fotku. Mala ju v starej kabelke. Pravdepodobne jej jediné skutočné bohatstvo.Mladá usmievavá žena drží na kolenách dieťa. Vysoký, usmievavý muž ich oboch objíma. Ako z telenovely.Zápal pľúc si tu úspešne vyliečila. Podala mi ruku na rozlúčenie a popriala všetko dobré.Ja jej to isté. Odišla ani neviem kam. Do svojej pivnice? K starému spôsobu života?Alebo našla odvahu a zavolala synovi, ktorého sa podarilo nájsť?Neviem.Tak veľmi by som jej to priala, aj keď život niekedy neplynie tak ako by sme chceli.Aj tá žena na zastávke má svoj osud. Ako sa uzavrie kapitola jej života ? Nájde pomoc? A bude ju chcieť prijať?