Po čase však entuziazmus trocha vykape, pretože autor získa pocit, že život článku je príliš efemérny, že je škoda, aby text neprežil v poli záujmu čitateľa ani 24 hodín. Trvácnosti sa pisateľovi zachce, preto sadne a napíše knihu. Táto blogerská karma dostihla aj Jana. Našťastie, výsledný elaborát je taký, že nebude musieť chodiť vo virtuálnej parochni a čiernych okuliaroch kanálmi.
Druhotina nášho Jana, pretože jednu knihu už vydal, sa volá Triplovia.sk. Vyšla v elektronickej forme, zrejme si papieroví vydavatelia netrúfli na kontroverzný text, aj keď mnohý výtlačok nachádzajúci sa na policiach kníhkupectiev pripomína skôr ľudský výtlačok, len v pevnejšej väzbe, takže tak zbabelí zasa nie sú. Ale späť ku knihe, odbočila som. Kto sú triplovia? Je to fiktívna živočíšna rasa, kompatibilná s ľudskou, je možné aj vzájomné kríženie sa. Oficiálne sú to „tree people“, stromoví ľudia. Z toho vznikla hanlivá prezývka tripel, možno preto, že pekne pripomína slovo kripel, ale aj obľúbenú pohlavnú chorobu, ľudovo zvanú tripeľ. Toľko sympatií zhruba vyvoláva stromová rasa vo väčšinovom obyvateľstve klasických homo sapiens. Triplovia majú krátke nohy, dlhé ruky skoro po zem, telo pokryté ryšavými chlpmi. Žijú v korunách stromov. Sú zrovnoprávnení s ostatnými, chodia do tých istých škôl, pracujú, dokonca občas uzavrú zmiešané manželstvo s ľuďmi. Vyzerajú však zúfalo inak a čo je iné, to nás štve.
Jano, ako je jeho dobrým zvykom, rýpe a nastavuje zrkadlo. Používa techniku „čo by bolo, keby“ a stavia hrdinov jednotlivých, len zľahka postavami prepojených príbehov, do situácií, keď sa musia rozhodnúť, keď ide o ich morálnu integritu, celý doterajší aj budúci život. Dajme si príklady. V noci na ceste zrazíte autom bezcenného tripla a nikto to neuvidí. Stojí privolanie pomoci za stratu vodičáku a teda živnosti, živobytia vašej rodiny? Čo urobíte, keď zistíte, že sa váš syn zapojil do spolku sadistickej mládeže, ktorá pre zábavu týra bezbranných triplov z lesných osád? Pôjdete udať jediné dieťa, ktoré sa chystá študovať medicínu? Čo urobíte, ak sa zamilujete do človeka inej rasy? Vytrváte alebo vycúvate? Čo ak ste tripel, ktorý nenávidí svoj pôvod a tak strašne by chcel byť biely, že radšej trávi život vo virtuálnej realite, kde má krásneho avatara s krátkymi rukami, než v skutočnom svete, kde ho čakajú vlastné dlhoruké deti? Čo urobíte, ak ste zadĺžený gambler a niekto vám ponúkne milión eur v reality show pre platiacich úchylných divákov, s jediným háčikom, že máte pred kamerami utýrať manželku?
Kde je bod zlomu charakteru? Babarík píše nástojčivo, pútavo, a aj keď by sa zišlo pár škrtov naviac, pozornosť čitateľa zostáva prikutá k deju a nastoľovaným otázkam. Vŕta presne. Pomenúva bez obalu, čo sa deje v mysliach drvivej väčšiny ľudí, bez akéhokoľvek náhubku. Tí, čo ho poznajú ako blogera, vedia o jeho drapľavom zmysle pre humor a záľube trieskať pokrytcov rovno na solar. Na plnú hubu prezentuje postoje, ktoré mnohí majú, len si ich s údesom dobre vychovaných humanistov odmietajú naplno priznať.
Autor je zástancom spravodlivosti typu „padni komu padni“. Zdôrazňuje slobodnú vôľu indivídua. Či je niekto biely alebo chlpatý, či má dlhé alebo krátke ruky, nie vzhľad, nie miesto narodenia, ale životné rozhodnutia rozhodujú o osude. Pracovitosť, lenivosť, zbabelosť, odvaha, výhra nad závislosťami, schopnosť prijať podávanú ruku, to je to, o čo ide.
Jedným z mnohých posolstiev zbierky poviedok je aj rada, nič nepredpokladať vopred, nebyť si príliš istý vlastnou neomylnosťou. Nie každý tripel ležiaci na zemi je bezdomovec a opilec, nie každý beloch s kritickým myslením je rasista, nie každé video je pravé, rovnako ako láska či nebodaj dokonca virtuálne emócie. Nepredpokladaj teda, spochybňuj, pýtaj sa, neboj sa a nekradni. Buď mensch.
Ján Babarík
Triplovia.sk
Elektronická kniha
