Roland Habara
Chlapi, tiež nakupujete spolu s deťmi?
V sobotu ráno chodievame s Patrikom na nákup. Do hypermarketu to máme popri miestnom potoku pešo asi 10 minút. S trojročným dieťaťom je to cesta tak na dve hodiny a občas sa dokonca zdá, že trvá dlhšie, ako stavba akéhokoľvek slovenského tunela. Nedokážem si to vysvetliť, ale asi to má niečo spoločne s dilatáciou času a vzdialenosti podľa teórie relativity, ergo čím viac sa človek ponáhľa, tým dlhšiu cestu mu malé vynaliezavé dieťa pripraví. Myslím, že je integrálnou súčasťou detskej psychiky pripravovať viac či menej prepracované zlomyseľnosti všeobecne a svojmu rodičovi obzvlášť. Kdesi tam hlboko v tej malej dušičke je totižto hlboké presvedčenie, že vlastný otec ma predsa nedoláme, veď som jeho a keď bude najhoršie, ako obvykle sa pritúlim a poviem „tatino, ja ťa ľúbim“. A tatino, ako každý správny a neoblomný chlap, zmäkne ako torta na slniečku.