Je 01.02.2016 a až pred pár dňami sa potreby hypertéky vyčerpali na sto percent. Keď som sa na refinancovanie starej hypotéky vrhol na vlastnú päsť ani mi nenapadlo, že bude okolo 70 situácií, ktoré budú vyžadovať moju aktivitu.
Plne sa stotožňujem s chronicky známym menej je niekedy viac a ja dopĺňam, že menej je takmer vždy viac...
Refinancovanie som si vybavil sám. V banke, ktorú som si ja vybral. Produkt, o ktorý som mal záujem, som aj dostal a som s ním spokojný, ale už aj tak zložitý proces neustále komplikoval ĽUDSKÝ FAKTOR
Ako som sľúbil, dnes budem písať o pár posledných bodkách, ktoré mi už pekne pinkali na nervy. Tu sú, nech sa páči.
Dnes budem písať o rôznych ďalších úkonoch, bez ktorých by refinancovanie nebolo refinancovaním. Už len pri písaní tých bodov som z toho unavený. Obdivujem sa, že sme to zvládli :-)
Keďže pri hypotéke ide o veľkú sumu peňazí, žiada sa mi hovoriť nie o hypoúvere, ale o hyperúvere. Takže dnes budem písať o rôznych drobných potrebných hyperúkonoch, ktoré som musel vykonať.
Počas celej procedúry s novou hypotékou som si zapisoval každú situáciu, ktorá si vyžadovala moju pozornosť, čas alebo úsilie. V prvom článku som vám ponúkol prvých takých desať situácií.
Očakával som, že to bude rýchlo a jednoducho, veď niektoré banky majú kampane, že sa to dá vybaviť do pár týždňov. Ale realita bola trochu iná. Pozývam vás na strastiplnú cestu bankovým svetom.
