kdesi vo mne sa skrýva umelec, lenivý, zasnívaný, komplikovaný, milujúci samotuhoci nemám rada "crowdy", zimné štadióny v čase hokejovej sezóny sú mojim prvým domovommožno až pridobre si uvedomujem realitu, preto ostávam (naivným) optimistoma ešte knihy, škorica, Fínsko, čokoláda, snehové vločky, vlčie maky a slnečnicehokejovo presťahovaná na HP... Zoznam autorových rubrík: zo zákulisia majstrovstiev, hokejové návraty, hokejové návraty 2008/2009, hokejové návraty 2007/2008, juniori bavia 2007/2008, hokejové návraty 2006/2007, občasníček mužstva, výročníček, HUNDRED-SPIRED by 3.B, rhodezian ridgeback, detičky :))), words i wish i wrote, A life less ordinary, scribbles, myš-lienky
Po dlhšom čase som opäť zašla na juniorský zápas sama. V ostatných dvoch zápasoch som videla Košice doma hrať s Mikulášom a vonku, v Poprade. Teraz mali v Steel Aréne privítať Zvolen, ktorý na ďiaľku bojuje nielen s kamzíkmi o postup do play-off. Zvolen. Až keď som bola pár metrov pred zimákom som si spomenula, že už som ich tu videla - to oni majú toho vtipného brankára!! Juchú, tak tento zápas bude určite zábavný :)
Posledné dva zápasy základnej časti hokejovej extraligy rozuzlia otázku, kto sa s kým stretne v play-off. Poprad hrá s Košicami a v nedeľu v Martine a práve s jedným z týchto tímov odohrá aj štvrťfinále. Piatkové stretnutie malo napovedať, či sa východniarske derby bude čoskoro opakovať, alebo sa budeme snažiť postúpiť do semifinále cez Martin.
Tohoročná zima sa nie a nie umúdriť. Kde sú tie haldy snehu, kvôli ktorým sa nedala otvoriť brána? Kde sú tie námrazy, kvôli ktorým sme meškali do školy, poprípade tam nešli vôbec? Kde sú tie výstavky snehuliakov a skákanie do lavín? Prečo môžem stále chodiť v botaskách?! No dobre, krátke zamyslenie máme za sebou, pozrite si fotky, ktoré sa mi podarilo zachytiť na prechádzke málo zasneženým, a predsa zimným lesom. Bolo to ešte na Silvestra minulého roka... ;)
Po týždňoch prehovárania dve spolubývajúce súhlasili, že so mnou zájdu na juniorský zápas. Učenia konečne trochu odbudlo a tak sme sa tešili na zápolenie Košičanov s Liptákmi. Na všetkom sme sa dohodli už dopredu - keďže majú poobedňajšie vyučovanie a nestihnú prvú tretinu, prídu samé pred Steel Arénu, odkiaľ si ich vyzdvihnem a dovediem na tribúnu. Naše plány sa pomenili, no hokej sme si užili!
Moderátor zápasu už na začiatku vyhlasoval, že každé stretnutie dnešného kola má svojho jasného favorita, no môžu sa zrodiť mnohé prekvapenia. Práve v Poprade sa tak stať nemalo. Hoci Mikuláščania v laufe, keď Nitru zdolali doma i vonku a Trenčín tiež dobre potrápili, kamzíci im nedovolili veľmi sa pretŕčať. To ale v úvode zápasu nedovolili ani sebe. Zrejme brali ohľad na meškajúcich divákov. Nech im to podstatné neujde. Alebo si zaumienili, že keď na tréningoch za sebou ťahajú pneumatiky, tak si aspoň teraz oddýchnu.
V Košiciach to majú v tomto období so seniorským hokejom veselé. Na junioroch je veselo stále a tak som sa po prestávke opäť vybrala na zápas.
Už aj v Martine šarapatí maródka! Po prehrách v Žiline (3:1) a Zvolene (6:3) som nadchádzajúci domáci zápas nevidela vo veľmi ružových farbách, no po informácii z tábora hostí sa to razom otočilo. Martinu totiž chýbalo viac hráčov základnej zostavy, ako nám, a to už je čo povedať...
Poprad vyhral domáci zápas s Liptovským Mikulášom 4:3 po predĺžení. Niekto by si mohol povedať: No a? Mikuláš predsa stále prehráva. Áno, prehráva, no dobre si všimnite tie výsledky. Dvanásťkrát prehrali o jediný gól, šesťkrát o dva. S nováčikovským Kežmarkom ani raz neprehrali, dokázali riadne potrápiť Skalicu, s ktorou zatiaľ vyhrali dvakrát (s oboma súpermi doteraz odohrali tri zápasy). Navyše zdolali aj Trenčín, hoci až po samostatných nájazdoch. Liptáci však určite dokážu byť nebezpečným súperom. Poprad s nimi v tejto sezóne raz suverénne vyhral (4:1 vonku), a dva krát to bolo len veľmi tesné (doma 1:0 a vonku 2:1).
Konkrétne ten prvý, ktorý sa odohral v Poprade v piatok, 14. decembra. Švajčiari cestovali na turné aj so slávnym navrátilcom, gólmanom Davidom Aebisherom, ten však chytal až v Steel Aréne. V Poprade na Slovákov vyrukovali s typickou čakacou taktikou - strážili si obranné pásmo a chňapali po chybách. Výrazne omladený tím domácich nedokázal prekonať tento val a hostia hoci veľmi netvorili, boli efektívni a zvíťazili.
Majster minulej sezóny sa trápi, zranených majú viacerých hráčov a hoci rovnaký problém sužuje i Poprad, domáci sú už na túto skutočnosť zvyknutí. A naši juniori majú odohratých učite viac extraligových zápasov, ako tí slovanistickí... :)
Na Veľkú SRandu 20 (ako s obľubou nazývam hokejový výber mladých slovenských juniorov zo skratky VSR 20) som sa tešila od začiatku sezóny, po pár mesiacoch opäť vidieť mladých snaživcov, ktorí navyše dokázali obrať o body i nervy nejeden tím. Ich pôsobenie v extralige sa onedlho na túto sezónu ukončí, takže v tomto zápase som chcela aj zistiť, ako je na tom tím pred majstrovstvami v Čechách...
Bolo to ešte v lete. Kúpila som si nový bublifuk, taký, čo púšťal naraz veľa, preveľa bublín. S rodičmi a našou najmladšou sme sedeli na terase, vychutnávali sme si popoludňajšie voľno s kávou. A pred domom pobiehali traja chlapci, dvaja moji bratranci a ich kamarát. Naháňali sa, chceli využiť to, ?ž ešte veľmi neprší. Obloha bola totiž zatiahnutá a vyzeralo, že opäť preletí malá prehánka. Napadlo ma, že ten bublifuk treba vyskúšať :)
Prvý vzájomný zápas sezóny, odohraný na ľade Martina, Poprad dokázal vyhrať dosť jasným skóre - 5:1. Iceman vtedy tvrdil, že to bol najlepší zápas sezóny. Že napriek vysokému gólovému rozdielu domáci neklesli na duši a búšili do našich po celý zápas. Na odvetu v Poprade som sa teda veľmi tešila. Vráti sa do brány Šimonovič, alebo nechá Hossa priestor Melicherčíkovi? Bude Haščák zase vo štvrtom útoku, alebo vyššie? Dá Jabrocký konečne ten päťdesiaty gól za Poprad? Melicherčík mal naďalej plnú dôveru trénerov, Haščák bol zo súpisky nadnes vyškrtnutý. A či dá Jabro gól, tak na to si ešte počkáme šesťdesiat minút čistého času...
Chorí, akože fakt chorí! Viem, o čom hovorím, sama som odsledovala už druhý zápas s horúčkou (nehovoriac o tom juniorskom, či o školských skúškach). V úvodnej zostave však nič nenasvedčovalo tomu, že by naši boli nejako oslabení. Jasne, sedia problemoskoleno Kubus a Král, na tribúne sme zahliadli aj Bambina a mladšieho Segľu (jú, do tretieho útoku sa teda dostal sVitana!), no hrajú štyri formácie. Zato Trenčín sa už dopredu vytasil výhovorkou k prehre – do Popradu pricestovali bez kľúčových hráčov, doma zostal Parďo a Saliji. Ale nemajú sa čo báť, my sme im kľúče od šatne požičali a mohli teda naskočiť do zápasu. Veď Húževka, Trochta, Poljaček, Kollár aj Malinský hrajú, tak čo im lepí???
Všetko bolo iné. Po dlhých rokoch odsledovaných z tribúny B3 (návštevy do vyhranej obývačkovej B1 nerátam) som hokejový zápas seniorov v Poprade videla z kabínky pre novinárov. Bolo to tam celkom zaujímavé, až na jeden roh klziska, kde zacláňali kamery, bolo vidno celú ľadovú plochu, rovno pod nosom striedačka domácich, a za predpokladu, že sa bude hrať nejaký superatraktívny zápas na ktorom budú diváci stáť aj na schodoch, prenosy sa budú písať bez problémov zníženej viditeľnosti :)
Dlhé mesiace dovoleniek, trénovania na suchu, či čakania na akýkoľvek zápas sú preč! Sú za nami malé prípravné zápasy, ktoré napovedali, v akom švungu sú naše tímy. Skončili sa aj turnaje, ktoré boli veľkou skúškou pred začiatkom… …začiatkom toho, kvôli čomu sa to všetko deje, začiatkom hokejovej extraligy. No proste, je tu prvé kolo. V Poprade mali barzo dobre fyzyczno pripravení kamzíci privítať bratrancov – zubrov spod Zobora. Nitru, ktorej som v auguste už čo-to predpovedala… (som povedala, že sa tam niečo stane)
Atraktívny súper pritiahol množstvo divákov (no, množstvo, taký lepší priemer...), ktorí mali možnosť vidieť pekne zbabraný zápas.
Po letnej prestávke mi konečne došlo, že okrem hokejovej extraligy seniorov sa rozbehla aj tá juniorská. V maturitnom ročníku sa popri tom všetkom učení, ktoré máme (ehm, už sme dostali aj rozvrh, a vraj už bude stály!), sa pri hokeji skvele odreagujem, zvlášť, keď je to hokej juniorský. Všetkým vrelo odporúčam!!!
Posledná časť fotodokumentácie Pražskej naháňačky za umením. To, čo sa už inam nevošlo, no stojí za pozretie :)
Mám rada zvieratká. V poslednom čase som zaťažená na gotické gryfy, levy, chrliče a príšerky. No, na zožratie! :)
