Smeješ sa a objímaš svoju ženu...Potom zasa otáčaš hlavu ku mne, a opäť pozeráš... Snažím sa dať do svojho pohľadu slová...Prosím ťa, aby si prestal. Nemôžem dýchať keď na mňa takto hľadíš...Nemôžem dýchať, nemôžem žiť...Tak prosím, prestaň!
Vstávam a idem na toaletu. Potrebujem pauzu...Najmä od teba. Oplachujem si tvár studenou vodou...Buchli dvere, cítim tvoju vôňu...Otáčam sa, chcem ti vylepiť facku a kričať...nejde to. Poznáš ma, presne vieš čo chcem spraviť, chytáš mi ruky a otáčaš ma...Cítim tvoj dych na mojom krku...je zrýchlený. Chytám sa mramorového okraja umývadla, lebo sa mi podlamujú kolená...Zatváram oči a prijímam všetko, čo sa práve deje. Ešte ma poslednýkrát hladíš po mojich dlhých vlasoch, dáš mi bozk, a odchádzaš.
Zdvihnem hlavu a pozerám sa do zrkadla...je mi zle. Je mi zle z toho čo bolo kedysi medzi nami, a čo sa deje teraz, a mám strach čo sa bude diať ďalej.
Vraciam sa späť k stolu, dopíjam pohár vína a prijímam pozvanie na tanec od tvojho brata. Od môjho muža.
