Posledný tanec

Jemne a ladne sa hýbeme a pozeráme si do očí. Je to prvý krát čo sa vidíme po troch rokoch, a predsa sa nič nezmenilo. Opieram si hlavu o tvoje rameno, a moja tvár sa jemne dotýka tej tvojej. Tvoja ruka ma s láskou, nežne hladí po chrbte a ja si užívam každú sekundu v tvojom náručí. Jemne ma odťahuješ, ruku mi veľmi jemne pokladáš na krk. Chceš ma pobozkať, no ja skloním hlavu a pozerám sa do zeme. Viem si predstaviť tvoj nechápavý výraz, ale nedokážem sa ti pozrieť do očí. Po tvári mi steká slza, no ty ju hneď zachytíš svojou mocnou dlaňou a utrieš. Chytáš ma za bradu a slabučko mi dvíhaš tvár do výšky svojej. Tvoj spýtavý pohľad je úplne jasný. Snažím sa odtiahnuť a utiecť, ale ty ma držíš pevne. Stále nechápeš... Pomaly dvíham ruku pred tvoje oči. Tvoj pohľad padne na môj prsteník a ty ma zúfalo púšťaš...Nič nehovoríš, ale tvoje oči sú zaliate slzami. Vidím tam bolesť a veľké sklamanie. Zúfalo mi púšťaš ruku a odchádzaš. Jediné, čo stihneš povedať je: "Povedala si, že počkáš...," a mizneš vo dverách.