Už dlhší čas navštevujem slovenské podniky, v ktorých si už pomaly zvykám na dusenie sa cigaretovým dymom, keďže mám začínajúcu astmu. Ceduľky s nápismy "Fajčiarska/Nefajčiarska zóna" sa mi zdajú už ako dosť dobrý vtip. Rozdeliť totiž miestnosť na tieto dve časti nápisom je ako rozdeliť bazén na zóny: "Tu sa ciká/ Tu nie".
No kde je to správne riešenie, aby sme my nefajčiari prestali dusiť a smrdieť, a ostatní nefajčiari sa pokojne ničili ďalej?
Keď som bola v Londýne, vošla som do jednej vcelku lacnej a fastfoodovej reštaurácie. Chcela som sa hneď otočiť, pretože som videla, že sa tam fajčí, no moja sestra ma prehovorila. Sadli sme si hneď vedľa fajčiarskeho stolu. Čakala som prvé minúty, kedy už konečne príde ten nepríjemný zápach. No on sa nedostavil. Ani o minútu, ani o hodinu. Absolútne nič som necítila. Zvihla som hlavu, a nad každým stolom bol tichý, veľký digestor, ktorý odsával cigaretový pach nad stolami. Bol to úžasný pocit. Nedusiť sa dymom ešte aj počas jedla a moj deň bol hneď o niečo krajší a vzduch o veľa čistejší.
A presne tu vidím riešenie nášho problému. Možno to stojí viacej peňazí, ale aká je cena za naše zdravie? Keď už si zaplatím v drahých bratislavských podnikoch, očakávam, že tam nechytím rakovinu, alebo astmatický záchvat. A som ochotná zaplatiť každý deň o 10 percent viac, ak to pomôže môjmu zdraviu. A už sa viac nebudeme musieť hádať, ktorí z nás sú diskriminovaní.
