Moja teta odcestovala na dva dni na služobnú cestu, čo znamenalo jedna noc u nás pre môjho bratranca. No a keďže ja jediná som prezieravo pri zariaďovaní svojej izby myslela na všetky babské žúry a svoje milované priateľky, jediná som si dala do izby sedačku, ktorá sa dá využiť ako posteľ. A tak mi namiesto žúrky a kamošiek prischol tento náš malý šušník a prišiel spať do mojej izby.
Tak úplne prvý problém bol, že si nezobral svoj vankúš...Vraj sa mu nedá spať. Milá veľká starostlivá sesternica Zuzka mu teda dala svoj a tak si privodila značné bolesti krčnej chrbtice na celý deň...ale čo by sme nespravili pre budúce generácie, však áno.
A tak som sa teda pobrala unavená spať. Zaspala som rýchlo a snívali sa mi krásne bludy, ktoré nikdy nebudú skutočné pretože Christian Bale je už zadaný a okrem toho žije na inom kontinente...Ale to som trocha odbočila od témy.
Poznáte tie horory, kde sú malé deti to najhoršie zlo a v noci sa menia na brutálne monštrá s hnusnými vlasmi a odpornými očami a len tak vás prepadávajú vo vašej spálni, vani, KDEKOĽVEK??? Tak vážení, nielen, že ja sa takých hororov najviac bojím, mne sa to vážne stalo. Zrazu som sa prebrala zo sna a úplne vážne som, vo svojich úbohých mladých 20tich rokoch, skoro dostala infarkt. V tmavej izbe mi asi 3 metre od postele stálo malé dieťa v pyžamku, bolo vidno len jeho obrysy a bolo TICHO. No skúste sa zorientovať z poloerotického sna do reality...Prvé čo mi prebehlo mysľou bolo, že toto je určite môj koniec...Hento monštrum ma teraz zožerie, zaškrtí, alebo zareže...A ja ZOMRIEM! (Trocha hysterické, ale je to spôsobené mojou traumou z hororov, ktoré nikdy nechcem pozerať, ale vždy ma niekto donúti...) Vykríkla som, áno... chudák bratranec sa mykol :) A potom len tak potichu zahlásil:
"Zobudil som sa a bojím sa (asi mňa...), môžem si ľahnúť k tebe?" a ďalej tam stál, len tak.
Hneď ako sa mi tlkot srdca trocha ustálil a ja som sklamaná zistila, že dnes v posteli nebudem spať s nikým iným ako so svojím malým bratrancom, som prikývla... CHYBA! Celých zvyšných x hodín spánku, ktoré mi zostávali do 7:00, sa môj malý 25 kilový bratranec rozhodol, že postel bude IBA JEHO... jeho malé telo zabralo štyri pätiny OBROVSKEJ, MOJEJ, POHODLNEJ, MANŽELSKEJ POSTELE a môj pokus o spánok bol vlastne len zúfalým pokusom udržať sa aspoň na kraji postele až kým nezazvonil budík.
Damien mi hovoril, že strážiť cudzie deti je v mojom veku najlepšou antikoncepciou a tuším mal pravdu, lebo ja mám momentálne celkom slušnú traumu.
