Ženská obriezka mojimi očami

Mala som asi 13 rokov, keď som raz bola sama doma a pozerala televíziu do neskorej noci. Asi okolo jednej sa začal na českej televízii dokument, ktorého názov si už presne nepamätám. Začal sa zábermi na malé 11-ročné dievčatko, ako niekde v Afrike leží kdesi na zemi a zvíja sa v bolestiach. V tej chvíli som si myslela, že ide o nejakú hroznú chorobu, alebo niečo také. O to väčšie bolo moje zhrozenie, keď v ďalšej časti ukázali, prečo sa tak zvíjala. Jej vlastná matka s akousi ženou zobrali črep z nejakého rozbitého džbánu, a odrezali klitoris tomuto malému dievčatku. Neskôr som sa v dokumente dozvedela, že na zemi ležala preto, že ju nechali na slnku, aby jej vyschla rana. Ležala na holej zemi, lietal okolo nej hmyz, krvácala a mala len jedenásť rokov. Vtedy som sa snažila spomenúť si, čo som tak prežívala v jedenástich ja. Skákala som gumu s kamoškami na dvore, hrali sme sa na schovávačku, a to bolo asi tak všetko na čo som si spomenula. V dokumente otvorene hovorili africké ženy o bolesti, ktorá sprevádza tento obrad, ktorý zhodou okolností nie je spojený so žiadnym náboženstvom. Je to len tradícia etník a spoločenstiev. Tieto komunity zdôvodňujú vykonávanie ženskej obriezky výchovným a sociálnym významom. Ak žena nepodstúpi tento brutálny zákrok, je vyčlenená z komunity a je spoločensky degradovaná a potupená. Dievča, na ktorom sa vykonáva tento obrad, často krváca ešte celý týždeň. Bez dostatočnej pomoci, ktorá je málokedy po ruke dievčatá vykrvácajú, alebo upadnú do bezvedomia, z ktorého sa už neprebudia.
O pár rokov neskôr, keď som mala asi 15, alebo 16 rokov, nám v škole premietli dokument Amnesty International. Bol opäť o ženskej obriezke. Tento krát to nebolo z prostredia afriky, ale moslimských krajín. Keďže som bola už staršia, bola som aj viacej oboznámená zo svojím telom, no o to väčšie bolo moje zhrozenie. Arabské ženy tam hovorili ako sa samotný akt vykonáva. Odrezanie klitorisu a vnútorných pyskov. Po dokončení tohto zohavenia nastupuje zošitie vonkajších pyskov, pričom zanechajú len veľmi malý otvor na vylučovanie moču. Už tento poznatok bol, pre všetky dievčatá nachádzajúce sa v triede, vcelku emotívny. No pokračovalo to. Hovorili o zverských zvykoch počas svadobnej noci. Muž podľa zašitia vonkajších pyskov pozná, či mu bola žena verná. No pri vniku penisom do pošvy sú pysky ešte stále zošité. Muž totiž musí sam pretrhnúť zošitie, a pokiaľ to nejde, smie si pomôcť ostrým nástrojom. Týmto sa zo sexu stáva pre ženu utrpenie a bolesť, nie pôžitok s milovanou osobou. Problém so zošitými pyskami je aj pri pôrode, pri ktorom podľa zvykov doktor nesmie pomôcť žene rozrezaním stehov.

Ženská obriezka je problém nás všetkých. Len si zoberme, že obriezka sa nevykonáva len v rozvojových krajinách, či krajinách blízkeho východu. Ale takisto aj v USA, či iných demokratických krajinách.
Možno sa to bude mnohým z vás zdať nechutné a odporné, ale TOTO je naozaj realita a zatvárať pred ňou oči naozaj nemá zmysel. Mrzačiť ženy na celý život a zdôvodňovať si to nejakou hlúpou tradíciou, to je mimo moje chápanie. Neviem, ako mám zmeniť myslenie ľudí v Afrike, ale pokúsim sa prispieť k riešeniu tohto problému aspoň týmto článkom