Napriek tomu sa vnúčik teší, očká mu svietia ako iskierky z pahreby a pusa sa mu ani na chvíľu nezastaví. Jeho zvučný hlások počujú všetci cestujúci.
Keď prechádzajú okrajovou štvrťou luxusných víl, drmá dedka za ruku a ukazuje:
„Pozri, dedko, aké velikánske domčeky!“
„No, tu bývajú milionári,“ – vysvetľuje dedko.
„Čo sú to milionári, dedko?“ – pýta sa zvedavo chlapča.
„To sú bohatí ľudia, ktorí majú veľa peňazí.“
„Aj ty si milionár?“ – dobiedza malý.
„Ale, kdeže, ja som obyčajný dôchodca.“
„A môj ocko je milionár?“
„Ešte nie, ale možno raz bude.“
„Dedko, vieš čo? Ja ťa veľmi ľúbim. Keď ja budem milionár, kúpim ti najkrajší a najväčší pohreb. Taký za veľa miliónov, dobre? Však sa budeš tešiť?“
„Pravdaže,“ – povedal dedko a zahľadel sa na chvíľu von oknom. Potom pozrel na chlapča, pousmial sa, chlapsky ho štuchol do ramena a brnkol mu po nošteku.
