Ako môžeme všetci pozorovať, celý svet sa zmieta akoby v predsmrtnej agónii a blčí spravodlivým hnevom z rozmanitých dôvodov. Prepukajú vášne a tie bývajú nebezpečné. Verím, že ju prežije, tak ako už často v histórii, ale bude to stáť opäť zbytočné a ťažké obete aj nevinných, kým sa morálne očistí. Lebo čoraz častejšie a hlasnejšie počuť varovania, že súčasná kríza nie je len ekonomická, ale predovšetkým etická.
Práve prichádzam postupne na to, v čom je asi problém. Nie že by som bola taká múdra, len pretiekla povestná posledná kvapka, aby som si potvrdila v čom tkvie príčina bezmocného hnevu, ktorý aj vo mne už dlhší čas narastá. Nebudem v tom sama, keď je všetko všade na nohách, v uliciach.
Pritom som človek nekonfliktný, mierumilovný, tolerantný, ale aj dosť zásadový a tvrdohlavý, ak sa jedná o evidentné podvody a podrazy, ktoré ohrozujú nielen samotnú moju existenciu, ale aj mojich blízkych. Fakt nezostáva iné ako bojovať. Každý tak, ako mu to sily dovoľujú. S trpkastým úsmevom dodávam, že aj za mier!
Istý čas som aj ja trpela medzigeneračným nepochopením, keď ma moje vlastné potomstvo začalo obviňovať z paranoje, z neznalosti a neschopnosti pochopiť a prijať súčasnú realitu. Dokonca sa mi smiali, že si myslím, že mám v počítači, mobile a iných vymoženostiach nejakých živých škriatkov, že nerozumiem modernej technike a tak si vymýšľam. Vážnejšie strety ma boleli a pripúšťala som, že chyba je vo mne.
Lenže sme prišli na to, že si nerozumieme aj preto, lebo nepoužívame rovnaký jazyk. Kým ja som lepšie vedela, ako sa mi prejavujú rôzne chyby, nakoľko som s nimi denne zápolila a oni lepšie ovládajú technické funkcie zariadení aj žargón počítačového jazyka a vyžadovali odo mňa presné formulovanie príčin, ktoré som im ja vysvetľovala opisne a laicky, pretože žargón neovládam, tak sme sa nezhodli.
Akonáhle sme si toto ujasnili, rozumieme si lepšie. Ja sa snažím vyjadrovať presnejšie a oni mňa lepšie počúvať. S istými nádejami badám, že o niečo pozornejšie, pretože moje argumenty sa kopia tak, že ich už nemôžu bagatelizovať.
Keďže som sa nie tak dávno prisťahovala do cudzieho prostredia, ešte sa len učím ľudí poznávať a zaraďovať. Tiež ma celkom nechápu, lebo susedia si ma jedinú zapamätali lepšie, ako ja ich všetkých, lebo ich je na mňa priveľa.
Postupne však zisťujem, že aj v mojom okolí je tento generačný problém dosť typický. Zatiaľ čo my, starší, kolabujeme z pobúrenia, ktoré v nás vyvolávajú isté symptómy doby, mladí sa nám čudujú, lebo ich už absorbovali a prijali ako normu.
Síce pripúšťajú narastajúci marazmus v spoločnosti, ale nevedia ho porovnávať a dávať do širších súvislostí, lebo veľmi nemajú už s čím.
Toto konštatovanie je dôvodom na ďalšie zhoršovanie nášho zdravotného stavu a naše deti zaťažujú povinnosti privolávať k nám záchrannú službu, lietať na pohotovosť, prípadne sa o nás postarať aj doma.
Tento stav by nemusel byť až taký neúnosný, keby vedeli počúvať a prijať ak im tvrdíme, že tieto sprievodné znaky normálne nie sú, že tu neboli vždy a teda ani byť nemusia, hoci oni ich považujú za nutné zlo, s ktorým sa nedá nič robiť.
A sú nervózni, vykoľajení, lebo aj oni pomaly ale isto krachujú, i keď boli spočiatku aj úspešní.
Tak vznikajú aj rodinné koalície a opozície, slovné súboje medzi ľavicovými a pravicovými argumentmi. Naši mladí nám tvrdia, že sme zaspali kdesi v socializme a nevieme sa prispôsobiť a prijať realitu v plnej miere, my sa im snažíme vysvetliť, že už bežne zaužívané metódy sú v rozpore s morálkou a pre nás tým pádom neprijateľné. Lebo ak boli v minulosti iné chyby a absurdnosti, tento jav je nový.
Je to škoda, pretože sa tým narušujú rodinné väzby, starí ľudia sa ocitajú v samote a izolácii. Pritom pravda je na oboch stranách. Mladá generácia má právo presadiť si modernejší spôsob života, ale aj stará má právo na dôstojné dožitie a zachovanie vlastného morálneho kreditu.
Každý žije svoj jedinečný život len raz, od narodenia až po hrob a mal by ho prežívať čo najplnohodnotnejšie, najmä v slobodnej a demokratickej spoločnosti, ak takou chceme byť.
Onou povestnou poslednou kvapkou, ktorá podnietila tieto moje úvahy bol vcelku banálny telefonát so zákazníckym číslom môjho mobilného operátora. Nedávno som na toto číslo vychrlila množstvo obvinení, pretože som mala dojem, že sa všetci s novým úžasným programom zbláznili a priviedli ma na pokraj infarktu.
Aj vtedy som musela čeliť ironickým posmeškom, že nie som schopná prijať realitu, že si myslím že mi škodia akýsi čertíci a neviem pochopiť, že to všetko je v súčasnosti už na báze strojov, programov. Áno, ale ani stroje sa nevyrobia samé, ani programy sa samé nenaprogramujú, musela som sa brániť. Za všetkým je človek.
Ak slušnému, dlhoročnému zákazníkovi, ktorý roky svedomito uhrádza faktúry, pošlú po dvojdňovom meškaní výhražnú sms s ultimátom, že ak úhradu nezaevidujú do štyroch dní, tak mu pošlú ďalšiu, spoplatnenú dvojnásobne, čo by už bolo viac než povážlivé, čo k tomu dodať?
Pritom ja som mala technickú poruchu počítača, bol víkend, servis som mohla očakávať až začiatkom nasledujúceho týždňa, takže som nemohla platbu poukázať v požadovanom termíne.
Navyše mi poslali takú nezrozumiteľnú siahodlhú faktúru ako nikdy predtým, s časťou aj v anglickej verzii, ktorej nerozumiem, že som sa ju doslova bála otvoriť, pretože som tam mala aj upozornenie, že ak sa náhodou ku mne dostala omylom, mám na čosi kliknúť...
Nasledujúcu som už dostala opäť v obvyklej podobe, takže neviem, čo to malo znamenať. Bola som zneistená, to iste.
Na zákazníckom čísle ma síce ubezpečili, že by ma neboli sankcionovali, nakoľko som v minulosti resty nemala, ale to vedeli oni, nie ja. Vnímala som to ako agresívnu, dosť predčasnú vyhrážku a pojala hrôzu z možných sankcií, lebo by ma zruinovala.
Syn sa ma snažil presvedčiť, že je to takto naprogramované, nech sa zbytočne nerozčuľujem, ale musela som sa. Prečo nemôže mať taký veľký mobilný operátor dva rôzne programy. Jeden, ktorý by slušne upozornil korektných zákazníkov na omeškanie a druhý pre chronických lajdákov. Stálo by ich to o čosi viac? Určite nie podstatná položka pri takej veľkej spoločnosti. Čo ak by som ležala niekde v nemocnici so zlomeninou, zariaďovala trebárs pohreb blízkeho zosnulého v hlbokom žiali? A do toho takáto netaktná, bezohľadná výstraha!
Stratil sa ľudský prístup. Z inteligentných mladších ľudí sa stávajú inteligentní roboti, ani si to sami neuvedomujú. A my, starí, ktorí to pozorujeme, kolabujeme zo zúfalstva, že tomu nie sme schopní zabrániť. A mladí strácajú nervy kvôli nám.
Včera bolo podnetom na zamyslenie potvrdenie, že niečo nie je v poriadku s mojim mobilom. Už aj za to som bola terčom ironických poznámok. Ak mi pred časom volali, či súhlasím s elektronickou faktúrou, vďačne som súhlasila. Už takto dávno uhrádzam inú platbu a som rada, ak sa tým chránia naše lesy. Poďakovali sa tiež. Darovali mi za to do mobilu hudbu, o ktorej som sa síce vyjadrila, že ju nepotrebujem a ani by som nebola pojala podozrenie že ju tam mám, nebyť toho, že som musela oveľa častejšie, takmer neustále dobíjať mobil, takže mi to tiež bolo podozrivé.
Zase sa to zviedlo na moju paranoju, ale keď mi prišla faktúra vo výške mesačnej zálohovej platby za bývanie, tak ma to samozrejme rozčúlilo a pátrala som po príčine. Zistilo sa, že okrem iného, jej výšku skutočne podmienila spomínaná darovaná hudba.
Nový program, nebudem ho menovať, je taký absurdný ako sám jeho názov. Pre operátora zdrojom tlaku na zvyšovanie mesačných paušálov, pre zákazníkov hotovým nešťastím, teda takých, ktorí musia zvlášť obozretne narábať s každým eurom.
Čo keby tak venovali prostriedky na sociologický prieskum o možnostiach a potrebách zákazníkov, ako na vymýšľanie nekalých praktík na jeho zdieranie? Určite by na tom nestratili toľko, ako po opustení podvedenými zákazníkmi.
Prišla som na to, že aj podstatne drahší paušál, ako som mala doposiaľ, je značne obmedzujúci. Zachytila som ponuku na o málo drahší, ale bez obmedzenia, tak som večer zavolala. Beztak by som bola prinajmenšom toľko zaplatila za hovory nad rámec ponuky. Ale po skúsenosti s hudbou som od začiatku trvala na tom, že mám záujem len o hovory a limitovaný počet sms, nič viac.
Napriek tomu mi o chvíľu oznámili, že mám k dispozícii internet. Musela som zareagovať spätne, že som si ho neželala, tak mi síce slušne, ale len zdanlivo, internet zrušili a som zvedavá, či mi spoplatnia tieto hovory tak ako v minulosti.
Neviem prečo by nemohol mať taký veľký mobilný operátor zákaznícke číslo ako službu zákazníkom bezplatnú, o to viac, ak používa aj takéto nátlakové až agresívne metódy vytĺkania ďalších peňazí od svojich zatiaľ ešte verných alebo viazaných už len pevnou zmluvou.
Sama som rozhodnutá, okamžite ako to bude možné, sa dôkladne porozhliadať po niekom inom.
Škoda, toľké roky som bola spokojná a zmena vždy prináša so sebou aj komplikácie a výsledok býva prakticky rovnaký. Aj preto už neverím nikomu.
Pri tejto mobilnej komunikácii s operátorom som zachytila, že sa mi znásobujú údaje. Miesto zmeškaného hovoru niekoľko zmeškaných. A už som mala potvrdeného chrobáka v hlave.
Aj keď som vybavenie mobilného operátora nemala možnosť vidieť, tobôž naštudovať svitlo mi, že sa jedná o akési úmyselne pretočené počítadlo alebo počítadlá.
To by vysvetlilo mnohé záhady, za ktoré som mala mať nálepku, že žijem osamelo a preto som chorobne podozrievavá s radou, aby som viac chodila von medzi ľudí...
Uvediem konkrétny príklad: volala mi dlhoročná priateľka, že pricestuje ku mne na návštevu predpoludňajším autobusom. To bol môj posledný hovor v mobile. Už sme sedeli spolu, pili kávu, keď mi naskočili z jej čísla zmeškané volania. Nie jeden, hneď päť za minútu. Lenže priateľka mala mobil v odloženej kabelke, takže mi v žiadnom prípade volať nemohla.
Zavolal potom ešte švagrinej, aby dohodla návštevu aj s ňou. Tiež jej vytkla, prečo volá toľko razy, keď sa predsa dohodli, aj jej naskakovali hovory.
Pred pár dňami som rozoslala mojim najbližším rovnakú, pre mňa veľmi dôležitú testovaciu sms. O ničom menej dôležitom, ako o mojom bytí alebo nebytí. Určil a presne sa pomenoval dôvod môjho prechodného odchodu na druhý svet, aj jeho typické sprievodné príznaky, aj následné liečebné opatrenia.
Potrebovala som si takto overiť, kto ako zareaguje, aby som mala jasno vo vzťahoch. Viem, trochu nezvyčajná taktika, ale potrebovala som to vedieť.
Reakcie dopadli podľa môjho očakávania, ale boli okamžité. Telefonické aj vo forme sms až tak, že to môj mobil nevydržal a zlyhala mu pamäť. Zase som vinila seba, že som rozoslala naraz viac správ, ale keď som následne počúvala výčitky, prečo blbnem a rozosielam opakované sms, tak teraz už chápem. Ak mi každú znásobili, bodaj by to vydržal!
A večer som si tento poznatok overila bez pochýb.
Princíp pretočených počítadiel by konečne vysvetlil aj príčinu môjho abnormálne vysokého nedoplatku za dodávky tepla. Prečo po mierne zníženej spotrebe, ktorá bola zistená v nameraných dielikoch, mám trojnásobne vyšší nedoplatok za jeden radiátor. Nikto v celom sedem poschodovom dome nemal taký ako ja v maličkej garsónke.
Keď som v júni uvidela cifru, ktorú mám do konca mesiaca uhradiť, vyrazilo mi to dych.
Aj som sa snažila disciplinovane sa s týmto stavom zmieriť a nedoplatok zaplatiť, ale nemala som z čoho. Dostalo sa mi kriku, vyhrážok, či chcem mať na krku exekúciu a skončiť na ulici.
Márne som hľadala pomoc v sporiteľni, ktorá ju sľubovala v každej ťažkej situácii, mne už kvôli veku nie. Cítila som krivdu, aj hnev, ale teraz som sporiteľni vďačná, že toľko prepočítavala moje možnosti, až dospela k záveru, že z môjho príjmu nie som schopná požadované výhody utiahnuť.
Boli múdrejší a prezieravejší ako ja. Keby mi boli vyhoveli, bola by som sa dostala do ešte väčšieho nešťastia.
Neúspech a bremeno dlhu ma vyburcovali nekonečne prepočítavať vyúčtovanie a prišla som na istú zákonitosť bežne nepostrehnuteľných chýb vo výpočtoch, ktoré som už časom vopred predpokladala a môj postup potvrdzovali.
Ale bola som na to sama, neistá vo svojich záveroch. Lenže opakované prepočty nepustili. Napokon ani logika nie.
Ak by som mala troj alebo štvorizbový byt na poschodí, ako majú ostatní susedia nado mnou a tak aj štyri až päť radiátorov, bol by môj nedoplatok štvor až päťnásobne vyšší? Vyše 1 000 eur? Z toho musím celý kvartál žiť!
Nikto to nemal trpezlivosť so mnou takto dôkladne prepočítavať a zvažovať. Každý sa dnes ponáhľa a má dosť svojich problémov, nieto aby sa zaťažoval cudzími. Na Správe domov mi síce istú chybu pri výpočte priznali, aj sa ospravedlnili, ale stále nevidia dôvod na prepočítanie a trvajú na tom, že je správne a nedoplatok zaplatiť musím.
Pritom sú na vine, ako som to práve pochopila, zrejme pretočené počítadlá. Len tak je možné vysvetliť, ako je možné, že mám pri poklesnutej nameranej spotrebe náklady v položkách niekoľkonásobne vyššie. Pritom nikto, kto si letmo prepočíta vyúčtovanie na to nepríde. Finálne počty sedia.
Koľko ma to stálo stresu, bezsenných nocí, odolávania nátlaku aj vlastných detí a koľko ešte bude, kým sa veci dajú do poriadku, ak vôbec.
Skutočne to nemám zapotreby, ale som do toho nútená. Ak povolím raz, čo bude nabudúce?
Takto som sa pýtala, ako je možné, že z mierne valorizovaného dôchodku nie som schopná vyjsť ani tak ako doposiaľ, keď som nútená sa aj stravovať oveľa skromnejšie a napriek tomu som už pričuchla hrozbe exekúciou.
Lenže v ostatnom čase kupujem potraviny, čo ako starostlivo ich vyberám a trávim čas v obchode podrobným študovaním zloženia, nekonzumovateľné a končia v záchode tak, že ich vyvraciam alebo v kontajneri. A to si dovoliť nemôžem. Bola by som zvedavá, čo všelijaké receptúry na ich prípravu a vlastné výrobky konzumujú aj výrobcovia. Cielene som začala vyhľadávať naše, slovenské výrobky. Žiaľ, sú na tom tak isto.
Ľudia to už nekupujú, takže kto na to napokon doplatí? Zákazníci, obchodníci, výrobcovia alebo pestovatelia? Myslím, že všetci.
Nuž tak, z každej strany sa páchajú takéto škandalózne podvody.
Aj ma napadlo, že keby sa takto pretáčali aj počítadlá v sociálnej poisťovni a začali by mi na účet nabiehať násobky dôchodku...
Ale to nie, to by predsa bola hrôza, takéto peniaze by mi radosť určite nepriniesli a štát by celý kompletne skrachoval.
Už mu beztak veľa nechýba a mne na jeho existencii záleží.
Či aj jednotlivým poslancom v parlamente, ktorých mám možnosť s čoraz väčším údivom počúvať a vidieť ich reakcie, nechávam na posúdenie občanom, ktorí budú mať možnosť prejaviť svoje názory v budúcich voľbách.
Obávam sa, že sa niekto stane martýrom a iní zlížu smotanu. Nič nové pod slnkom.
Čiže morálna, ale aj hospodárska kríza v súčasnosti má zrejme hlboké korene v tom, že sa k nám začali importovať, aj tolerovať takéto zločinecké, priam gangsterské praktiky.
Bezohľadné podvody, triky na oklamanie, daňové úniky, zavádzajúce finty v prekomplikovaných zmluvách, na ktoré aby si človek robil aprobácie, aby nenaletel a podobné nešváry sa rozbujneli ako metastázy príliš zhubného nádoru, ktoré nie je jednoduché odstrániť ani preliečiť bez toho, aby bol ohrozený priamo na živote pacient, teda celá spoločnosť.
Kozmetické úpravy už nestačia, je nevyhnutné riskovať radikálny rez a odstrániť ho.
Ak toto pochopia ľaví aj praví a budú sa pri jeho odstraňovaní vzájomne držať v šachu, ale cieľ bude rovnaký, možno prežijeme a uzdravíme sa.
Viem, že keď sa rúbe les, padajú aj triesky, zase doplatia aj nevinní, ale inú možnosť nevidím.
Iba ak ďalšiu svetovú kataklizmu a tá by mohla byť, hrôza pomyslieť, trebárs atómová. Potom netreba robiť paniky o možnom konci sveta z vesmíru, zničili by sme sa sami, aj bez pomoci mimozemšťanov.
